u prašnosťou a meniť tak panelové domy na kameňolomy, kde sa neustále búcha, píli a vŕta,“ povedal Alexander Gramblička. Býva v panelovom dome v Rači. „Od 24. novembra minulého roku v susednom byte prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Majiteľ sa zatiaľ presťahoval inam a my musíme znášať neustály hluk a vyrušovanie,“ dodal.
Ak pri prestavbe bytu zasahuje majiteľ do jeho statiky, musí si vyžiadať stavebné povolenie. Ak však ide o drobné úpravy – výmenu nenosných priečok, podlahy a podobne, stačí ohlásiť stavebné úpravy na miestnom úrade. „V oboch prípadoch by sa pri prácach mala dodržať predpísaná hodnota hladiny hluku v susedných obytných miestnostiach. Za chránené miestnosti sú považované izby a kuchyne. V nich by hluk od 8. do 19. h nemal presiahnuť štyridsať decibelov a v noci tridsať. Sú to dosť prísne hodnoty,“ povedal Peter Rybár zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu.
Pri stavebných a rekonštrukčných prácach je povolené v čase od 8. do 19. h prekročiť hranicu o desať, v špičke o pätnásť decibelov. V noci sa tolerancia hluku nezvyšuje. Niektoré práce pri prestavbe sú tichšie, iné hlučnejšie. Ak spôsobuje niekto veľký hluk napríklad hodinu, rozpočíta sa to na celý deň.
Panelové konštrukcie veľmi dobre prenášajú zvuk. Hlučnosť stavebných prác závisí aj od používanej techniky. Napríklad dvere sa dajú vyrezať z panela diamantovou pílou alebo zbíjacím kladivom. Diamantová píla je síce na rozdiel od kladiva málo hlučná, ale veľmi drahá.
„Ak sa susedia sťažujú, prídeme k nim zmerať hladinu hluku,“ povedal Rybár.
Sťažnosť však musí byť najprv adresovaná štátnemu okresnému hygienikovi. Ten úraduje pár hodín týždenne, preto sa sťažnosti zväčša podávajú písomne. Kým sa dostanú až na štátny zdravotný ústav, je už zväčša stavba skončená. „Okrem toho nás je v Bratislave šesť, ktorí sa hlukom zaoberáme, a máme ešte iné povinnosti. Na porovnanie Viedeň má v oddelení hluku okolo 30 osôb. Majú možnosť stavbu zastaviť a pokutovať hlučné činnosti.“
U nás represívne opatrenia prakticky neexistujú. Hygienici nemajú právo zastaviť stavbu ani pokutovať.
Okrem toho by bol problém aj s tým, koho vlastne postihnúť. „Majiteľ nás pošle za firmou, ktorá mu práce vykonáva. Firma za majiteľom. Kontrola teda existuje, ale nie je veľmi funkčná. My prídeme, zmeriame – ale často sa stáva, že čakáme, čakáme a práve vtedy nikto nebúcha,“ usmieva sa Rybár.
Problémy so „susedským hlukom“ vraj nevyriešia zákony, ale korektné vzťahy, tolerancia a ohľaduplnosť.
