Študenti katedry marketingu a komunikácie Pavol Kuštár, Tomáš Rafaj a Michal Mazaň (zľava) lepia po filozofickej fakulte samolepky s poéziou. FOTO – AUTORKA
„Všimol som si na škole výstavu Poézia po schodoch. Na medziposchodiach boli na paneloch pod sklom nainštalované básničky študentov. S nápadom prišla Saša Gojdičová. Zapáčilo sa mi to, ale chcel som urobiť ešte niečo iné. Chcel som, aby básničky boli všade, aby si ich mohol prečítať každý, nech sa už v priestoroch školy zastaví kdekoľvek,“ hovorí Pavol Kuštár, študent Katedry marketingu a komunikácie Filozofickej fakulty UK.
Rád píše, a tak napísal zopár básničiek – aforizmov, kolega Michal Mazaň im dal prostredníctvom samolepiek grafickú podobu a dali sa do akcie. Začali poéziou oblepovať školu a Tomáš Rafaj akciu zaznamenával kamerou.
Z tých slušnejších: Matka bije svoju dcéru, lebo niekto bil jej matku. A aj ona bude biť svoje dieťa, svoju krásnu Katku. Alebo: Pri vchode do zoo stojí osoba s odznakom Slobody zvierat. Každého návštevníka potrápi otázkou, či sa to patrí, a pri odchode na každého zakričí hlasom prírody: Čo si to za zviera!!!???
„Či sme pri vylepovaní nemali problémy? Mali. Začali sme vylepovať bez povolenia. Vrátnik priskočil ku mne, nálepky s básničkami pokrčil a hodil do mňa. Išiel som vylepiť básničku a on chcel zase vylepiť mne. Pritom som hral čistú hru. Na každej nálepke bolo moje meno a mailová adresa. Napokon sa všetko vyriešilo, povolili nám Poéziu po schodoch na jeden mesiac. Potom ju musíme vlastnoručne odstrániť.“
Šéfom katedry je docent Pavel Horník a jej nadšeným pedagógom akademický maliar Bohdan Jelínek. „Motivuje a hecuje nás do rôznych akcií,“ hovorí Kuštár. „Snaží sa do umeleckého prostredia vtiahnuť marketing a reklamu netradičnou formou. Presvedčil nás, aby sme svoje veci vydali v časopise len_in.“ Časopis je katedrovým „komunikátorom“ na výbornej grafickej úrovni. Stál ich 15-tisíc korún. Katedra má na rok 8500. Financie sú tu problémom aj začarovaným kruhom.
„Dokázali by sme si na seba zarobiť, ale fakulta nám to vraj nemá ako vyúčtovať,“ krúti hlavou Jelínek. Také čosi vraj v Zlíne ani v Trnave neexistuje. Tiež mu prekáža, že nevidí praktický rozdiel medzi katedrou marketingu a katedrou žurnalistiky, z ktorej sa vydelili. „Tvária sa, že my sme tiež žurnalisti, ale pritom by malo ísť o reklamu. Na tvorbu však nie je vytvorený priestor ani v osnovách, nieto ešte reálny priestor učební. Nemáme ani len počítač, žiaden vzťah k reklamným agentúram, nič. Šudentom hovorím, poďme do toho s entuziazmom a aspoň niečo z toho bude. Inak tu môžeme päť rokov len tak presedieť.“
Niečo z toho naozaj je. Na Intermedii v Inchebe sa zúčastnili dvakrát a dvakrát získali cenu za najlepšiu komunikáciu s návštevou.
MILADA ČECHOVÁ
