FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
ti často bezmocní. „Žobranie nie je zakázané a nie je dôvod ho postihovať,“ vraví hovorkyňa mestskej polície Silvia Miňovská, „okrem starších žobrákov sa na uliciach objavuje čoraz viac maloletých detí. Tie už vôbec nie sú právne zodpovedné. Ak dieťa okrem toho, že žobre, aj fyzicky obťažuje okoloidúcich, hliadka ho môže vykázať z miesta.“
Pýtali sme sa Bratislavčanov, ako sa pozerajú na žobrákov, okolo ktorých takmer denne prechádzajú.
Anna 65 r., dôchodkyňa: „Ťažko sa v týchto ľuďoch vyznám. Som dôchodkyňa a tiež nemám toľko, koľko by som potrebovala, rada však prispejem, keď mám. Aj u nás pred kostolom sedáva každý deň jeden pán, ale ten vždy po omši, keď nazbiera dosť, chodieva do neďalekej krčmy. Ľutujem ich, no musia sa sami snažiť o svoju záchranu. Ja im pomáham, ako môžem.“
Martin 22 r., študent Ekonomickej univerzity: „Súcitím s tými ľuďmi, stretávam ich často. Niektorých poznám osobne. Viem, že sa snažia aspoň nejako si pomôcť.“
Jana 45 r., učiteľka: „Spočiatku som každému prispievala a hodila im aspoň pár drobných. Nedávno sa mi však stalo, že na rohu ulice pred Tescom ležala otrhaná žena a nariekala. Hodila som je do škatuľky posledné drobné, asi päť korún. Prihovorila som sa jej, chcela som vedieť, či jej nie je zle. Blízko nej postával približne 12-ročný chlapec. To dieťa na ňu skríklo, aby sa so mnou nerozprávala. Bola som úplne vykoľajená. Nevedela som, čo to má znamenať. Ale ovplyvnilo ma to natoľko, že sa už pri tých ľuďoch vôbec nezastavujem. Neverím im.“
DAGMAR HORVÁTHOVÁ
