Ak by sa majoritným vlastníkom štyroch zatiaľ štátnych teplární stalo mesto, môžu spotrebitelia pocítiť aj zníženie ceny tepla. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
enských energetických závodov a dnes vykurujú časť Starého Mesta a sídliská v Ružinove, Novom Meste, Karlovej Vsi a v Dúbravke. Teplárne sú štátne, kým mesto vlastní a spravuje rozvodné siete. Cena tepla, ktorú platí konečný spotrebiteľ, sa skladá z ceny za výrobu tepla a z ceny za rozvod tepla. Ak by sa mesto stalo výrobcom a zároveň by teplo aj distribuovalo, cena tepla by sa mohla znížiť.
O stopercentný prevod teplární v šiestich mestách na Slovensku sa už dva roky snaží Únia miest Slovenska. Rozhodnúť musí vláda a parlament.
Argumentom, prečo by teplárne mali vlastniť mestá, je to, že teplárne majú miestny charakter a nepatria medzi strategické podniky.
„V minulom volebnom období vláda prijala uznesenie o prenose akciových spoločností s tým, že 49% dostane samospráva,“ hovorí generálny sekretár únie Marián Minarovič. „Mestá jednajú o tejto možnosti od roku 2001. Únia navrhla zmenu zákona o prevode majetku štátu, ktorá by umožnila previesť aj sto percent akcií teplární na mestá. Vláda sa však vrátila opäť k starému modelu 49 % pre samosprávu a 51 % na privatizáciu.“
Primátori šiestich miest, ktorých sa transformácia týka, trvajú na 100% prevode. „Samospráva je pod dohľadom verejnosti aj pod prirodzeným tlakom svojich voličov, preto má záujem stanovovať ceny, ktoré nebudú neúmerne vysoké,“ dodáva sekretár.
Dôvodom, prečo sa štát bráni úplnému prevodu, je aj predstava, že akonáhle mesto dostane teplárne, predá ich. Čím síce získa peniaze, ale nezabezpečí primeranú cenu tepla. „Všeobecne by v oblasti transformácie prirodzených monopolov mestá nemali robiť tú chybu, že sa zbavia majetku a priamej zodpovednosti,“ tvrdí expert únie Daniel Gemeran, „obavy z predaja sa dajú vyriešiť predkupným právom.“
Napríklad transformáciu vodárni mesto riešilo tak, že založilo dve spoločnosti. Do jednej z nich, prevádzkovej, chce pribrať strategického investora. Dôvodom, prečo hľadá súkromný sektor, je dezolátny stav sietí, na rekonštrukciu ktorých nemá peniaze. Výstupom, ako už bolo medializované, by malo byť zvýšenie ceny vody. Jediným riešením nemusí byť vždy len súkromný investor. Možným zdrojom peňazí sú granty z ISPA alebo iných európskych fondov.
„Majoritná účasť samosprávy a zachovanie verejného charakteru je podmienkou získania peňazí z fondu ISPA. Priama majetková účasť súkromného investora v teplárenskej spoločnosti a príspevok z fondu ISPA sa vylučujú,“ hovorí Gemeran.
Na zasadnutie vlády je pripravený materiál, ktorý navrhuje viacero alternatív, okrem 100-percentného prevodu, je tam aj 49-percentný a 15-percentný prevod akcií teplárenských spoločností na spomínané mestá.
