Andrej Rudavský: Kaplnka so symbolmi, bronz 1990. Mária Rudavská: Ochrana v krajine, bronz 1990.
„Človek nemôže znázorniť ducha ako ducha, preto znázorňuje skutočnosti vymykajúce sa zákonitostiam viditeľného sveta prostredníctvom symbolu a analógie. Človek nevie znázorniť osobnú bytosť inak, len tak, že jej dá podobu sochy. I preto dostávajú anjeli v ľudskom prejave vonkajšiu podobu odvodenú od ľudskej… Ako bytosti bez veku prijali výzor prostovlasých mladíkov… Ako bytosti, pre ktoré nejestvuje problém vzdialenosti, domovom ktorých sú nebeské výšiny, dostali dôležitý atribút – krídla,“ čítame v texte Andreja Boteka k výstave Márie a Andreja Rudavských Anjel vo výtvarnom umení, ktorú otvorili včera v Evanjelizačnom dome Quo vadis. Vernisáž bola súčasťou osláv sviatku Fra Angelika, patróna umelcov, na ktorom rada Konferencie biskupov Slovenska každoročne odovzdáva ocenenie umelcom za osobný prínos kresťanských hodnôt v oblasti kultúry.
Mária Rudavská pochádza z hornatého kraja – Zamaguria. Otec bol ľudový rezbár a matka ľudová maliarka. Obaja upriamovali deti na prítomnosť anjelov. Anjel strážny z modlitbičiek jej detstva prešiel i do tvorby umelkyne. „Človek je medzi nebom a zemou, ešte nevzlietol. Je to jeho večná túžba. Skaly a hory, v ktorých som rástla, predstavovali chrám. Už dávno v nich nežijem, v mojom vnútri z nich zostala istota a z nej v tichej adorácii z majestátu skál vznikali chrámové brány, sviatočné priestory, sväteničky. Po čase k nim pribudli bdelí ochrancovia, nesúci živé svetlo. Sú to postavy, ktoré sa mi vynárajú z pradávnych čias a sprevádzajú ma dodnes. Sú to ozveny pamäti času. Niekedy sú to symbolické postavy dvojíc, preto sú v skalách chrámové okná, priehľady do diaľok, do budúcnosti. Prechádza nimi dobro aj zlo. Sú otvorené aj zavreté. Nesú v sebe kríž bolesti utrpenia, ale aj kríž radosti vykúpenia.“
Tieto slová umelkyne najlepšie a priamo charakterizujú jej tvorbu, či už ide o pastely, alebo bronzové plastiky. Anjeli medzi nimi priťahujú práve svojím nezvyklým umiestnením do prírody, svojou vtáčou, ľudskou podobou, až napokon podobou Madony. Sú ochrancami, ktorí vzbudzujú dôveru, nie strach a bázeň.
Tvorba kresťansky orientovaných umelcov ešte nedávno nebola ani samozrejmá, ani želaná a bez rizika. Ako vznikali diela Andreja Rudavského? „Postupne menili svoj tvar, charakter, materiál. Tak ako bola kolísavá doba. Šli sme do tŕnia a rozrastala sa pred nami bariéra… Moje kamene sú odrezané. Prerušené. To je bariéra. Kamenné hlavy, kaplnky nevznikali naraz, menil som ich, prerábal, zváral.“
Všetky plastiky na výstave sú poznamenané časom, patinou, ktorá im dáva prírodný nádych získaný v ateliéri umelcov v lesoparku.
Výstava v Evanjelizačnom dome Quo vadis potrvá do 28. marca, vidieť ju môžete medzi 16. a 21. hodinou. Sprievodným podujatím bude stretnutie s vystavujúcimi umelcami v piatok 7. marca o 18.30 a nesie názov Dialóg o umení a viere.
FOTO SME – PAVOL MAJER
