„Blokačný paragraf bol už mnohokrát porušený, z vinohradov sa postupne ukrajuje a pozemky sa menia na zástavby,“ hovorí Anton Valachovič z Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho.
„Bohužiaľ, viaceré časti vinohradov boli vydané ako náhrady za iné pozemky v rámci náhradnej reštitúcie. Noví vlastníci k nim nemajú žiaden vzťah, a preto sa snažili úradne zmeniť charakteristiku pozemku – napríklad namiesto vinohradu na sad alebo záhradu, aby sa blokácii vyhli. Mnohí sa o vinohrad nestarajú už siedmy rok. Dúfajú, že blokácia prestane platiť a pozemok dobre predajú alebo zastavajú.“
Anton Valachovič tvrdí, že tlak a snahy vyňať vinohrady spod blokačného zákona bol vždy. Najprv mala na ich mieste vyrásť diplomatická štvrť. Teraz majú o pozemky záujem naši solventní občania. Z vinohradov je totiž výborná vyhliadka na mesto.
V Knihe Štefana Kazimíra Pestovanie viniča a produkcia vína na Slovensku v minulosti sú zaznamenané údaje o výsledkoch produkcie vína v Bratislavskej župe od roku 1500. Odborníci zaoberajúci sa minulosťou vinohradov predpokladajú, že prvé vinohrady v Bratislave založili rímski legionári. Väčšina historických obrazov mesta zachytáva jeho dominanty – Hrad, rieku Dunaj a kopce s vinohradmi. Tie v rozhodujúcej miere vytvárajú krajinný ráz mesta.
Zvláštne špecifické zloženie pôdy v lokalite od Bratislavy po Modru považujú vinohradníci za prírodné bohatstvo regiónu. „Sú to pôdy z rozpadnutej žuly. Sú vína, ktoré sa dajú dorábať len z takýchto vinohradov. Dom môžete postaviť hocikde, ale niektoré vína môžete dopestovať len tu,“ hovorí Anton Valachovič. Práve preto sú v Bratislave najlepšie rizlingy a v Rači najlepšia Frankovka.
Sú urbanisti, ktorí v súčasnosti presadzujú myšlienku, že vinohrady nepatria do veľkých miest. Svoje vinice si však príkladne udržuje Praha, Budapešť, Štutgart, Porto či Bordeaux. „Dúfam, že Bratislava sa nestane historickým vinohradníckym mestom bez vinohradov. Tak ako vo vinohradníckej obci Karlova Ves dnes už nenájdete ani jeden strapec hrozna.“
JANA PARKROVÁ
