Hlavné mesto chce na Astronomickej ulici postaviť náhradné byty pre obyvateľov z reštituovaných domov, miestni obyvatelia sú však proti a tvrdia, že plánovaná zástavba sa do okolia nehodí, bude tieniť nižšej bytovke a prekáža im, že prídu aj o park, ktorý.
BRATISLAVA. Plánovaná výstavba náhradných nájomných bytov na Astronomickej ulici v bratislavskom Ružinove sa nestretla s pochopením obyvateľov. Byty tu chce mesto postaviť ako náhradné bývanie pre obyvateľov z reštituovaných domov. Ružinovčania z okolia Astronomickej ulice sú však proti, podľa nich sa plánovaná zástavba do okolia nehodí, okrem iného bude tieniť nižšej susednej bytovke.
Obyvateľom sa tiež nepozdáva, že prídu o park, ktorý využívajú najmä psičkári. Svoj nesúhlas obyvatelia spísali a zverejnili na stránke www.ostredky.sk a obrátili sa aj na starostu Ružinova Dušana Pekára.
Štyri lokality
Na výstavbu náhradných nájomných bytov mesto vytypovalo zatiaľ štyri lokality. V dvoch lokalitách v bratislavskej Dúbravke - Na vrátkach a Pri kríži by malo pribudnúť 184 bytov. Mesto tu už rozbehlo aj verejné obstarávanie, v časti Pri kríži však výstavba naráža na odpor obyvateľov.
Podobne je to aj v Ružinove, kde chce mesto náhradné byty postaviť na Čmelíkovej a Astronomickej ulici. Obyvatelia Astronomickej ulice však tvrdia, že nová výstavba architektonicky a esteticky naruší prostredie svojou hmotou, ktorá sa v lokalite Ostredky nevyskytuje. Navyše podľa ľudí navrhovaná deväťpodlažná zástavba zatieni štvorpodlažnú susednú bytovku, jej blízkosť i nedostatok svetla zhoršia kvalitu bývania. Obyvateľom tiež prekáža, že pre výstavbu a plánovanú podzemnú garáž budú musieť padnúť zdravé stromy, čo podľa Ružinovčanov negatívne ovplyvní mikroklímu a zvýši hluk z električkovej trate v obytnej zóne. Navyše zelený park je podľa miestnych využívaný psičkármi, v susedstve je výcvikový areál pre psy i veterinár. "Ak prídu aj o tento park, budú musieť venčiť viac v hlavnom parku, kde sa hrajú malé deti, čo zvýši napätie," zhodujú sa obyvatelia Ostredkov.
Mestská časť Ružinov s výstavbou na Čmelíkovej a Astronomickej ulici nesúhlasí. Mesto síce chce stavať na svojich pozemkoch, no povolenie vydáva stavebný úrad príslušnej mestskej časti. Podľa hovorkyne Ružinova Marianny Šebovej proti výstavbe sú nielen miestni obyvatelia, ale nesúhlasia ani miestni poslanci či starosta. "Výstavbu vnímame ako veľký problém, hlavne ak ubúda zeleň. Keďže sú to pozemky hlavného mesta, môžeme spoločne ochrániť túto zeleň," uviedla Šebová. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal však vysvetľuje, že hlavné mesto si môže pre výšku dotácie od štátu na zabezpečenie náhradného bývania dovoliť stavať len na vlastných pozemkoch. Radnica musí do konca tohto roka zabezpečiť náhradné bývanie pre približne 580 žiadateľov, inak im bude musieť preplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. "Od roku 2011, keď zákon vstúpil do platnosti, do roku 2014 nebol občanom, ktorí na to majú nárok, odovzdaný ani jeden náhradný nájomný byt," vysvetľuje Nesrovnal, ktorý bývalému vedeniu hlavného mesta vyčíta, že situáciu neriešilo a podcenilo. Mestská časť Ružinov navrhuje, aby mesto stavalo inde ako na Čmelíkovej a Astronomickej. Vytypovali napríklad pozemok na Borodáčovej či na Bazovej ulici, na ktorý sa podľa Ružinova snažilo mesto získať už dvakrát súhlas na predaj. Jednou z lokalít, kde by mohlo mesto postaviť náhradné byty, je podľa mestskej časti aj lokalita na Vietnamskej ulici, kde stoja v súčasnosti schátralé budovy hlavného mesta. "Existujú aj ďalšie lokality, vhodnejšie na výstavbu, ale nemohol by zaznievať argument, že nemáme čas sa nimi zaoberať," uvádza na margo výstavby na Astronomickej a Čmelíkovej hovorkyňa Ružinova Šebová s tým, že niektoré lokality vyžadujú zmenu územného plánu. O výstavbe nájomných bytov bude mestská časť s Ružinovčanmi hovoriť 11. mája o 17:00 na miestnom úrade Ružinov, na stretnutie sú pozvaní aj primátor Nesrovnal so zástupcami hlavného mesta.
Do konca roka
Náhradné nájomné byty pre obyvateľov z reštituovaných domov v Bratislave musí hlavné mesto zabezpečiť do konca tohto roka. Dovtedy totiž môžu obyvatelia ostať v reštituovaných bytoch za regulované nájomné, po uplynutí termínu bude obyvateľom stanovené trhové nájomné.
Ak mesto nestihne byty obstarať, od budúceho roka bude musieť žiadateľom, ktorým bol priznaný nárok na náhradné bývanie, doplácať rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Táto suma by sa mohla vyšplhať až na 4 milióny eur, ktoré by podľa primátora mohlo mesto investovať napríklad do výsadby zelene, opráv ciest, chodníkov či do budovania cyklotrás v jednotlivých mestských častiach. Okrem Dúbravky a Ružinova má mesto vraj vytypované aj ďalšie lokality na výstavbu náhradných bytov, bez súčinnosti mestských častí, ktoré vydávajú stavebné povolenia, však výstavba podľa radnice nebude možná. Navyše mesto Bratislava podľa hovorkyne Ivany Skokanovej podniká aj ďalšie kroky v tomto smere, pripravujú napríklad návrh legislatívnych zmien zákona s cieľom zlepšiť podmienky pri riešení získania náhradných nájomných bytov, s ktorým plánujú osloviť aj vládu SR. Problém výstavby náhradných nájomných bytov chce primátor Nesrovnal čo najskôr riešiť aj s novým ministrom dopravy Romanom Brecelym.
Za vyprataný byt v reštituovanom dome môže Bratislavčan získať náhradu, ktorá je limitovaná počtom osôb. Jednej osobe bude pridelený byt s maximálnou výmerou 45 metrov štvorcových, pre dve až tri osoby je maximálna rozloha nového bytu 60 metrov štvorcových a pre štvor- až päťčlennú rodinu ide o trojizbový byt s výmerou do 75 metrov štvorcových.
Nesmie ísť pritom o holobyty, náhradné byty musia byť vybavené v takom štandarde, aby sa dali hneď užívať. Na zabezpečenie náhradného bývania pre obyvateľov z reštituovaných domov môže mesto požiadať o dotáciu zo štátneho rozpočtu. Zo zákona je na obstaranie jedného metra štvorcového bytu vyčlenených maximálne 1 000 eur, v tom sú zarátané aj náklady na vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry a na obstaranie pozemku na výstavbu.
