– Mama plávať vie, no nenaučila to ani mňa, ani moju sestru, čo som jej občas vytkla. Teraz mám 30 rokov a rozhodla som sa do toho ísť sama. Kamarátka chodí s deťmi na plavecký kurz. Spomenula, že sa tam učia aj dospelí. Od januára tohto roku som začala a veľmi ma to baví. Už teraz sa teším na dovolenku pri mori. Nebudem iba prizerajúca sa, ale konečne si v azúrovom mori zaplávam aj ja.
Katarína Paulenová
– Vždy som si myslela, že plávanie je pre mňa stratené. Keď som mala viac ako dvadsať rokov, tak sme na prvej dovolenke pri mori s priateľom vymysleli zlepšovák. Pod bradu sme použili nafukovací vankúšik, ktorý sa používa pod hlavu v autobuse. Pomohli mi aj pravidelné návštevy plavárne. Ľudia v bazéne si nakoniec zvykli aj na moje polovičné dĺžky (ešte som si neverila, že preplávam celých 50 metrov). Dokonca sa spolu so mnou tešili aj z môjho veľkého víťazstva. Keď som sa dotkla okraja na opačnej strane bazénu, mala som neopísateľné pocity. Plávanie je krásne.
Nikoleta
– Mám 26 rokov a viem plávať len čiastočne. Potrebujem mať istotu, že dočiahnem na dno. V mojom prípade je to však skôr akási mentálna prekážka či forma fóbie. Nie som schopný stáť ani pod sprchou, keď mi tečie voda na hlavu. Mám pocit, že sa dusím. Keď som v detstve začal nejaký kurz, po čase som skončil chorý v posteli. Takto sa to ťahalo roky a môj imunitný systém nechcel prijať plávanie ako súčasť môjho života.
Peter
– Plávať som sa naučil, až keď som mal 24 rokov. Ako dieťa som premeškal všetky kurzy. Vyzeralo to už beznádejne a napokon stačilo málo. Vymeniť okuliare za kontaktné šošovky. Vtedy som zistil, že moja neistota vo vode do veľkej miery pramení z toho, že s piatimi dioptriami do diaľky nemám rozhľad. Odkedy používam šošovky, mám pocit, že plávanie je jednoduché. Ak chcete mať šošovky v očiach aj po vyjdení z vody, používajte plavecké okuliare, alebo neponárajte hlavu s otvorenými očami. Martin
– Poznám minimálne troch ľudí v mojom okolí, ktorí nevedia plávať. O jednom viem iste, že to kladie za vinu otcovi. Mňa otec naučil plávať aj bicyklovať. Myslím, že je povinnosťou rodičov odovzdávať svojim deťom aj takéto skúsenosti.
Julo
– Trvalo mi to dosť dlho, kým som v sebe odbúral akýsi mentálny blok a niečo som si dal vysvetliť aj od priateľov. Až za posledný rok som urobil aké-také pokroky. Mám 35 rokov. Je to však hlavne vďaka možnostiam, ktoré mám popri práci v zahraničí. Mám pocit, že mi plávanie pomáha pri posilňovaní pobolievajúceho chrbtového svalstva.
Vlado
– Ako dieťa som plávala bez ohľadu na hĺbku vody. V šestnástich som sa topila a odvtedy sa bojím. Vojdem len do takej vody, kde viem, že istotne dočiahnem na dno.
Dana
