Je sobotné dopoludnie a pri bazéne sa postupne začínajú schádzať adepti kurzu základného plávania. Po spoločnej rozcvičke si skupinku detí rozoberú tréneri. Jedna dráha je vyhradená aj dospelým účastníkom kurzu, ktorí sa na „staré kolená“ rozhodli, že sa naučia plávať. Niektorých k tomuto rozhodnutiu dotlačili vlastné deti. Donekonečna im rozprávali, aký je pohyb vo vode úžasný. „V živote som už vyskúšala takmer všetko, teraz sa chcem naučiť plávať,“ povedala jedna z účastníčok kurzu pre dospelých, ktorá sa vo veku 65 rokov naučila plávať znak i kraul.
Negatívny zážitok ovplyvní celý život
Kurzom pre dospelých sa začali približne pred šiestimi rokmi venovať na Fakulte telesnej výchovy a športu UK na Katedre plávania. „Pre absolventku našej fakulty sme hľadali tému pre doktorandskú prácu. Keďže už dávno poznáme, ako sa vo vode správajú deti, chceli sme zistiť, ako budú reagovať dospelí neplavci. Zároveň sme chceli získať aj dobré podklady pre vytvorenie chýbajúcej metodiky tréningu pre výučbu plávania dospelých,“ zaspomínala si na pionierske začiatky Yvetta Macejková, vedúca Katedry plávania na FTVŠ UK.
Počiatočné obavy organizátorov, či sa vôbec nájde dostatok záujemcov, sa okamžite rozptýlili. Po malom inzeráte v novinách zareagovalo 276 neplavcov v rôznom veku. Odvtedy sa kurzy organizujú každý rok a záujem o ne stále vzrastá. Z dotazníkov vyplynulo, že veľká väčšina dospelých neplavcov mala v detstve negatívny zážitok spojený s vodou a niektorí ho mali dokonca na plaveckom výcviku v škole. Ďalším hlavným dôvodom boli chýbajúce vodné plochy tam, kde vyrastali.
„Po pätnástich hodinách výcviku sa ľudia naučia zaplávať od troch do 350 metrov, no závisí to od veku i od ich pohybových schopností. Rozhoduje aj stavba tela a hlavne psychika. Dospelý človek prekonáva strach omnoho ťažšie ako dieťa. Máme ženy, ktoré plávajú v malej vode, no do hlbokej ich nemôžeme dostať. Začať sa však dá v každom veku,“ dodala Yvetta Macejková.
Priviedli deti a začali plávať tiež
S výučbou plávania dospelých majú skúsenosti aj v plaveckom klube Orca Bratislava. Začínali s ním pred troma rokmi. „Aj my sme sa k tomuto nápadu dopracovali tak trochu náhodou. Rodičia k nám vodili deti na kurz a počas ich tréningovej hodiny nemali čo robiť. Nakoniec skončili v bazéne aj oni. Niektorí plávali dobre a učili sa ostatné spôsoby, iní zvládli iba zopár metrov. Najmä ženy ovládali iba jediný spôsob – prsia. Aj to iba s hlavou nad vodou, aby sa im nepokazil účes a aby videli každého, kto by ich chcel ostriekať. Vravím tomu kúpeľné prsia,“ povedala nám so smiechom hlavná trénerka Irena Adámková.
V tomto klube začínajú ako prvý vyučovať znak, ktorý je vraj pre dospelého človeka najjednoduchší. Nemusí sa pri ňom ponárať celá hlava pod vodu ako pri iných spôsoboch. „Súhlasím, že prekonanie strachu je najdôležitejšou vecou. Stáva sa nám, že ľudia sa vedia položiť na vodu, ale keď sa majú z tejto polohy postaviť, celí stuhnú a začnú sa topiť. A to aj vo vode po pás. A keď už plávajú aj s doskou, stále hľadajú jednou rukou oporu u trénera či na kraji bazénu.“
Irena Adámková spolu so svojím manželom a ostatnými trénermi naučili plávať už mnoho detí. Za posledné tri roky fungovania klubu k nim pribudlo aj 300 dospelých. Niektorí začínali úplne od nuly, ostatní sa zdokonaľovali. „Vytvorila sa veľmi dobrá partia, ktorá sa časom rozhodla, že chce súťažiť. S niektorými sme už absolvovali preteky v kategórii masters a koncom apríla nás čakajú v Bratislave majstrovstvá Slovenska. Nie je výnimkou, že na štartové bloky sa na takýchto podujatiach postavia aj plavci s vekom vysoko nad 50 rokov.“
