BRATISLAVA. Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za zachovanie ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja. Na dnešnom brífingu to uviedol Miroslav Dragúň z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja. Reagoval tak na plány štátnych lesov, ktoré by mali v období rokov 20162025 vyrúbať až polovicu stromov na ostrove. Podľa aktivistov ide len o drancovanie a biznis, ktorý môže mať nedozerné následky. Argumenty štátnych lesov o poškodených a spráchnivených stromoch pritom považujú za chybné a vymyslené.
Aktivisti v petícii žiadajú ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS), aby na ostrove Sihoť zakázala akúkoľvek lesohospodársku ťažbu. Tá je podľa aktivistov neprijateľná a v rozpore so záujmami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) i hlavného mesta.
Prioritou by naopak mala podľa nich byť vodoochranná ťažba. Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku BVS. Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku práve štátnych lesov. Aktivisti v tejto veci už požiadali listom o rokovania za ochranu ostrova Sihoť ako spomínaný rezort pôdohospodárstva, tak aj ministerstvo životného prostredia.
Vodoochrannú funkciu ako základnú funkciu lesa na ostrove Sihoť, ktorej by nemala byť nadradená funkcia produkčná, zdôrazňuje pritom aj samotná Bratislavská vodárenská spoločnosť. "Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast," uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy.
Spoločnosť preto podľa neho veľmi citlivo vníma každú aktivitu na územiach v blízkosti vodných zdrojov. "Pre BVS je prioritou zachovanie ekologickej stability územia, aby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k ohrozeniu vodných zdrojov," doplnil Pálffy. Spoločnosť preto žiada o prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa.
Lesy Slovenskej republiky si však za plánovanými výrubmi stoja a argumentujú predovšetkým poškodenými a spráchnivenými stromami. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka je z lesohospodárskeho hľadiska ostrov typickým nížinným lužným lesom rozdeleným na mäkký luh a tvrdý luh. V časti mäkkého luhu je vysadený topoľ šľachtený, poprípade vŕba. Stromy tu rastú už zhruba 80 rokov, a tak ich lesy postupne obnovujú a nahrádzajú na 30 percent topoľom domácim. V časti tvrdého luhu rastú typické dreviny tohto typu lužného lesa, teda dub a jaseň, prípadne brest.
"Mäkký luh býva spravidla dlhšie podmáčaný ako jeho náprotivok tvrdý luh, a teda i tomu je prispôsobené hospodárenie v ňom. Toto vedeli i naši predkovia, a preto tam nasadili topole, ktoré sú už teraz za svojím zenitom, odumierajú a logicky je ich treba nahradiť na ďalšie minimálne 60-ročné obdobie novými stromami drevinami," vysvetľuje Rezek. Rúbanie stromov pre biznis však jednoznačne odmieta.
Na výsadbu sa používajú jedno- alebo dvojročné sadenice, ktoré sú vysoké minimálne tri metre. Stromy sú pritom podľa neho pravidelne ošetrované a ochraňované pred zverou, prípadne sa upravujú a tvarujú koruny stromov poškodené jeleňou zverou.
