BRATISLAVA. Celomestský zoznam pamätihodností Bratislavy je bohatší o 17 nových pamätihodností. Do zoznamu bratislavských pamätihodností pribudlo napríklad petržalské kúpalisko Matador či dostihová dráha, železničná stanica v Devínskej Novej Vsi, areál zoologickej záhrady či pomník leteckej havárie na Zlatých pieskoch.
O rozšírení zoznamu bratislavských pamätihodností rozhodli bratislavskí mestskí poslanci na aprílovom zasadnutí zastupiteľstva.
Aj petržalská dostihová dráha
Celomestský zoznam pamätihodností Bratislavy spracoval Mestský ústav ochrany pamiatok ešte v roku 2011 a doteraz v ňom bolo 283 položiek.
Po novom k nim pribudne 17 objektov. Medzi bratislavské pamätihodnosti sa zaradilo napríklad petržalské kúpalisko Matador. Pribudla aj petržalská dostihová dráha, závodisko vzniklo v roku 1974 v Starom háji. V tom čase sa stavalo toto petržalské sídlisko a tak sa nové závodisko stalo jednou z dominánt Petržalky.
Celé závodisko má rozlohu 28,7 hektára a samotná dostihová dráha 18,3 hektára, v areáli sa nachádzajú štyri kryté a dve otvorené tribúny i tribúny pre rozhodcov, kapacita je 1 444 miest. Na petržalskej dostihovej dráhe sa súťaží od roku 1979, zaujímavosťou areálu je aj výtvarne stvárnený plot na severnej strane. K novým pamätihodnostiam Bratislavy patrí aj škola a škôlka v bývalého Schulpeho kolónii v Starom Meste. Medzi ulicami Karpatská, Beskydská a Šancová dal Juraj Schulpe postaviť z vlastných peňazí päť jednoposchodových obytných domov s 35 bytmi, škôlku i budovu s knižnicou, zdravotným strediskom a múzeom. V roku 1908 k nim pribudla aj základná škola, ktorá stojí dodnes.
Jednou z bratislavských pamätihodností sa stala aj cintorínska kaplnka v Slávičom údolí z roku 1912. Do zoznamu po novom patrí aj dnes už zaniknutá budova železničnej stanice v Devínskej Novej Vsi. Stanicu postavili v roku 1848 a patrí spolu s lamačskou stanicou k najstarším na Záhorí. Devínskonovoveskú železničnú stanicu postavili pri výstavbe trate v tejto oblasti a slúžila až do roku 1980, keď ju zbúrali a nahradili novou budovou. Do Celomestského zoznamu pamätihodností Bratislavy pribudli aj obytné domy na Rendezi postavené na prelome 19.- 20. storočia či vodojem bývalej továrne Dynamit Nobel v bratislavskom Novom Meste. V zozname pamätihodností sa ocitol aj areál bratislavskej zoologickej záhrady či balustrádny múrik na dunajskej promenáde.
Pomník leteckej tragédie
Do zoznamu pamiatok pribudlo aj viacero pomníkov pripomínajúcich letecké tragédie. Jedným z nich je Pomník leteckej havárie na Zlatých pieskoch, ktorý sa nachádza v areáli kúpaliska. Pomník pripomína obete leteckej tragédie z 28. júla 1976, pri ktorej zomrelo 76 ľudí. Pomník obetiam leteckej tragédie odhalili na Zlatých pieskoch vlani v auguste. Ďalšiu leteckú tragédiu pripomína pomník na vrchu Sakrakopec v Malých Karpatoch.
Pri najväčšom leteckom nešťastí na území Bratislavy v roku 1966 zahynulo 82 ľudí. Smutnú udalosť pripomína aj pomník na kopci Sitina na Starých Gruntoch. Jednoduchý pomník v lese na kopci Sitina pripomína haváriu záchranárskeho vrtuľníka, v ktorom v prvý deň roku 1998 zahynuli štyri osoby - pilot Jozef Maté, lekár Karol Droppa, záchranárka Renáta Záhradníkova a len deň predtým narodené dievčatko. Do zoznamu bratislavských pamätihodností pribudol napríklad aj Pamätník obetí komunistického režimu na Vrakunskom cintoríne postavený v roku 1992. Ďalším pomníkom zapísaným medzi bratislavské pamätihodnosti je Pomník obetiam železnej opony pripomínajúci obete, ktoré zahynuli pri pokuse prekročiť slovensko-rakúske hranice. Do zoznamu pribudli aj Pamätník obetiam vojny - nemeckým vojakom vo Vrakuni, Pomník padlým v 1. svetovej vojne na Starých Gruntoch či pomník padlých Petržalčanov a hasičov na petržalskom cintoríne.
Celomestským zoznamom pamätihodností chce ústav ochrany pamiatok pripomenúť významné udalosti či osobnosti, ktoré tvorili dejiny Bratislavy. Ako vysvetlil Riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel, pamätihodnosti sú v zozname rozdelené do štyroch kategórií - hmotné hnuteľné, hmotné nehnuteľné, nehmotné a zaniknuté. Pri výbere pamätihodností do zoznamu zohráva podľa Štassela úlohu ich význam pre Bratislavu, výnimočnosť pamiatky a vybraná pamätihodnosť by nemala byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Naposledy zoznam rozširovali v roku 2013, vtedy doň pribudlo 59 pamätihodností.
