BRATISLAVA. V Bratislave sa dnes nachádza 9600 bilbordov. Vyplýva to z pasportu, ktorú si nechalo urobiť hlavné mesto. Počítalo pritom reklamné zariadenia väčšie ako tri štvorcové metre. Pôvodne sa pritom odhadovalo, že na území Bratislavy je od 5000 do 7000 reklamných nosičov, pasport tak priniesol vyššie počty.
"To číslo je frustrujúce," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii primátor Ivo Nesrovnal.
Pasport mesto podľa primátora robilo tri mesiace, pracovníci jazdili po Bratislave a reklamné zariadenia fotili. "Teraz analyzujú, či ide o zariadenia na pozemku mesta, alebo na súkromných pozemkoch a či majú, alebo nemajú povolenia. Zariadenia skontrolujú v katastrálnych mapách a porovnajú s nájomnými zmluvami," priblížil primátor s tým, že pasport je základný krok pri redukcii vonkajšej reklamy.
Odstraňovanie
Mesto podľa Nesrovnala však už aj dnes posiela žiadosti na stavebné úrady o odstránenie reklamných zariadení. Ešte pred pasportom totiž zmonitorovalo verejné priestory a našlo 159 sporných reklamných stavieb. "Pracovníci monitorovali zariadenia najmä pri cestách - bez označenia majiteľa, nevhodne umiestnené v križovatkách a brániace rozhľadu," vysvetlil Nesrovnal. Už 50 z nich mesto poslalo na posúdenie na stavebné úrady a v desiatich prípadoch úrad vydal aj povolenie na odstránenie. "Odstránime ich na náklady vlastníkov," dodal primátor.
Magistrát nepredĺžil ani povolenie spoločnosti Pre Sent, ktorá využíva na reklamu tzv. trojnožky. Mať na mestských pozemkoch umiestnených svojich 428 trojnožiek mohla firma len do júna minulého roku. Keďže zariadenia neodstránila, vec skončila na okresnom úrade. "Okresný úrad nám dal ale za pravdu, a preto budeme môcť trojnožky odstrániť sami," podotkol Nesrovnal.
Preč majú ísť aj staré betónové skruže, nikomu nepatriace reklamné zariadenia či staré telefónne búdky. Takýchto zariadení je podľa primátora asi 400. Mesto sa vlani obrátilo i na súd a požiadalo o vypratanie stožiarov verejného osvetlenia, ktoré využívalo osem firiem na reklamnú činnosť. Takýchto informačných tabúľ na stĺpoch je 1623. "Toto je stále na súde," doplnil primátor.
Dohoda?
Bratislava sa tiež podľa primátora dohodla s reklamnou spoločnosťou Big Media, že každý rok odstráni asi desať percent svojich zariadení. "Za rok 2015 nám nahlásili i zdokumentovali odstránenie 100 bilbordov, za rok 2016 ďalších 100," uviedol Nesrovnal. Ďalšia menšia spoločnosť odstránila podľa primátora za dva roky 50 svojich zariadení.
"Spolu s našimi 400 zariadeniami za minulý a tento rok zmizne z verejného priestranstva 1000 reklamných nosičov bez pasportu a stavebného zákona ako výsledok našej dobrovoľnej činnosti a spolupráce s reklamnými spoločnosťami," pochválil sa primátor. Zdôraznil tiež, že od jeho nástupu mesto na svojich pozemkoch nepovoľuje žiadne nové reklamné zariadenia žiadneho typu.
Magistrát rovnako pripravuje manuál umiestňovania vonkajšej reklamy, ktorý by mal byť návodom na to, kde a ako v Bratislave reklamu dovoliť a kde už nie. "Lebo reklama do verejného priestranstva určitým spôsobom patrí, ale musí to mať pravidlá," podotkol Nesrovnal s tým, že mesto sa pri manuáli inšpirovalo viedenským manuálom. Jeho návrh už má byť hotový.
Nesrovnal chce rovnako žiadať, aby sa zmenil stavebný zákon a obce mohli svojimi nariadeniami regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území. Rovnako plánuje navrhnúť, aby malo hlavné mesto len jeden stavebný úrad. Slovenským obciam tiež podľa Nesrovnala chýba právna definícia verejného priestranstva.
"Častým problémom je totiž to, že sa reklamné zariadenia umiestnia na súkromný pozemok, ktorý je ale viditeľný z verejného priestranstva a devastuje ho. Tým, že je však reklama na súkromnom pozemku, obec nemá právomoc zakročiť," podotkol Nesrovnal. Ak by sa definícia zmenila, bola by to podľa primátora veľká pomoc.
