Štatút hlavného mesta rozdeľuje mestské časti Bratislavy na „veľké“ a „malé“. Malá mestská časť dostáva do svojho rozpočtu väčší podiel z tzv. republikových daní (dane z príjmov fyzických i právnických osôb) a z cestnej dane ako hlavné mesto a to 55 percent. Veľké mestské časti dostávajú 20-percentný podiel z týchto daní, 80 percent ide do rozpočtu magistrátu.
V súčasnosti sú v kategórii malých okrem okrajových Jaroviec, Rusoviec, Čunova, Záhorskej Bystrice, Devína a Vajnor aj Karlova Ves a Lamač. Sem by mala patriť aj Vrakuňa, ktorá neúspešne žiada hlavné mesto o preradenie už od roku 1999. Preradením by do rozpočtu každoročne získala 8 miliónov korún.
Podľa výšky daňových príjmov na jedného obyvateľa patrí Vrakuňa medzi menej solventné mestské časti. Jej priemerný daňový príjem je 839 korún na obyvateľa. Je však zaradená medzi bohatšie mestské časti ako napríklad Nové Mesto, Ružinov, Staré Mesto, ktoré majú vysoké príjmy z vlastných, tzv. miestnych daní (ich výška závisí od druhu platiteľa, najviac do pokladne prinášajú veľké výrobné podniky a banky).
O preradení Vrakune medzi malé mestské časti hlasovali poslanci mesta naposledy v júni minulého roka. Návrh nepodporili dokonca ani tí, ktorí zastupovali v meste Vrakuňu. Kladné stanoviská k preradeniu dala vtedy nielen mestská rada, komisia finančnej stratégie hlavného mesta, ale i starostovia ostatných mestských častí.
Tento týždeň vrakunskí poslanci opäť zvažovali, či majú do mesta znova predložiť návrh na preradenie. Starostka Ľudmila Lacková však šance nevidela optimisticky. Primátor Andrej Ďurkovský vraj už „odmietol otvárať štatút“. Podľa starostky sa primátor – vzhľadom na obrovský, vyše 4-miliardový dlh Bratislavy – bude naopak snažiť, aby na jeho zníženie prispeli aj všetky mestské časti.
Poslanci mesta už predtým podporili preradenie Lamača, ktorý má dokonca o 226 korún vyšší príjem z podielových daní na jedného obyvateľa. Vrakunskí poslanci sa zatiaľ dohodli len na tom, že budú skúmať možnosti a hľadať politickú podporu.
Hovorca primátora Bratislavy Milan Vajda na margo týchto čísel povedal: „Aj keď príjem na obyvateľa je v malých mestských častiach relatívne vysoký, dokonca vyšší ako v niektorých ťažiskových mestských častiach, celkový príjem mestskej časti je napriek tomu nízky pre nízky počet obyvateľov. Malej mestskej časti nestačí na to, aby len z týchto prostriedkov dokázala zabezpečiť rozvojové programy na svojom území ako napríklad výstavbu kanalizácie, rekonštrukciu hlavnej komunikácie alebo výstavbu kultúrneho domu.
JANA MARTINKOVÁ
Zaradenie mestských častí podľa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy
veľké mestské daňový príjem na 1 obyv. počet
časti v Sk v r. 2000 obyv.
1. Nové Mesto 3584 38 979
2. Ružinov 2712 72 355
3. Vajnory 2 679 3 620
4. Staré Mesto 2610 45 687
5. Rača 1731 20 801
6. Podunajské Biskupice 1360 20 562
7. Vrakuňa 839 8 682
8. Dúbravka 861 37 942
9. Petržalka 786 124 685
malé mestské daňový príjem na 1 obyv. počet
časti v Sk v r. 2000 obyv.
10. Devínska Nová Ves 4973 16 972
11. Devín 4913 787
12. Rusovce 4749 780
13. Čunovo 4012 793
14. Jarovce 3174 1 098
15. Záhorská Bystrica 3311 2 041
16. Lamač 929 7 087
17. Karlova Ves 713 33 474
