BRATISLAVA. V Bratislave by malo do roku 2020 vyrásť sedem nových železničných zastávok terminálov integrovanej osobnej prepravy. Zvýšiť by mali dostupnosť Vrakune, Ružinova, Devínskej Novej Vsi, Dúbravky, Karlovej Vsi či Kramárov a umožniť cestujúcim lepší integrovaný prestup medzi železničnou a mestskou hromadnou dopravou. TASR o tom informoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Takéto terminály sa plánujú postaviť v hlavnom meste v lokalitách Devínska Nová Ves, Lamačská brána, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, Ružinov a Vrakuňa. "Pre všetky terminály sú spracované dokumentácie pre územné rozhodnutie. V súčasnosti prebieha získavanie územných rozhodnutí a následne bude realizovaná výstavba," priblížil Kóňa. Projektové zámery už boli podľa jeho slov schválené v riadiacom výbore.
Terminály Vrakuňa, Ružinov a Trnávka by mali byť postavené v rokoch 2017 až 2019. Od roku 2017 do 2020 ostatné terminály. Predpokladané náklady sú podľa ministerstva dopravy na úrovni 60 miliónov eur. Z celkových výdavkov by mala Európska únia prefinancovať 85 percent investičných nákladov.
Verejnú dopravu by mali posilniť v budúcom roku aj záchytné parkoviská v okolí Bratislavy. "Ide o záchytné parkoviská v blízkosti železničných staníc, umožňujúce prestup z individuálnej automobilovej dopravy na železničnú dopravu, čím sa podporia ekologickejšie formy dopravy a odľahčí sa centrum mesta od zápch," uviedol Kóňa.
Ako vzorové sa momentálne pripravujú parkoviská v Ivanke pri Dunaji, Pezinku, Nových Košariskách a Zohore. V prípade úspechu chce rezort dopravy podporovať budovanie takýchto parkovísk aj v iných obciach v okolí Bratislavy, prípadne aj v okolí Košíc, Žiliny či ostatných veľkých miest s dobrou železničnou obsluhou.
Podľa hovorcu momentálne prebieha v rámci tohto projektu spracovanie dokumentácií stavebného zámeru a dokumentácie pre územné rozhodnutie pre prvé štyri parkoviská, ktoré by sa mali postaviť v roku 2017. V rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je na ich výstavbu rezervovaných 20 miliónov eur. Z celkových výdavkov by mala Európska únia prefinancovať 85 percent investičných nákladov.
