že povediem projekt, ktorého súčasťou bol sociologický prieskum o postavení žien na Slovensku aj založenie aliancie zameranej na situáciu žien a monitorovanie dodržiavania medzinárodných dokumentov, týkajúcich sa ženských ľudských práv. Myslela som, že sa potom vrátim k písaniu alebo k prekladom, ale dnes už chápem, že ženská problematika je oblasť, ktorá nepozná termíny ‘trochu‘ a ‘na chvíľu‘,“ hovorí.
Po tragédii na východnom Slovensku sa o domácom týraní hovorí viac. Myslíte si, že pohla verejnou mienkou?
„Chcela by som veriť, že áno. Hoci takých prípadov sme už zažili niekoľko – na druhý deň sa verejnosť zo šoku spamätala a zvedavo čakala na ďalší. Spomeniem len Miška zo Studienky, o ktorého osude vedelo veľmi veľa ľudí a nikto nezasiahol alebo prípad na smrť umlátenej priateľky známeho športovca v Košiciach a mnoho iných.“
Zvýšil sa vám v poslednom čase počet volaní na krízovú linku?
„Počet volaní na krízovú linku sa zvyšuje neustále, niekedy sa mi zdá, že informácia o nás sa šíri lavínovito.“
S čím sa na vás obracajú bratislavské ženy?
„Problémy sú všade rovnaké. Pri pomoci ide o to, aby sa týranie skončilo a aby sa ženy zbavili prítomnosti a vplyvu násilníka. Aby začali život v bezpečí, v samostatnom – najlepšie vlastnom byte ako finančne nezávislé, aby sa zbavili dlhoročnej traumy, aby sa stretli s úplným pochopením okolia, s podporou štátnych orgánov.“
Čo ich drží pri tyranovi?
„Pri tyranovi drží ženu strach, pretože jej zakázal odísť. A tiež veľmi zvláštna citová závislosť obete od tyrana, známa pod názvom štokholmský syndróm. Závislosť vznikajúca z toho, že ženy si tak veľmi želajú, aby bol muž milý ako kedysi na začiatku ich vzťahu. Ak niekedy nastane svetlejší okamih v jeho chovaní, celkom mu podľahnú (opakujúci sa cyklus násilia). A tiež pocit zlyhania a hanby, pretože žene bolo od malička vštepované, že ona je zodpovedná za kvalitu manželstva a má na starosti aj manželovu pohodu. Až potom prichádza ekonomická závislosť, strach meniť deťom zabehaný životný režim a brať im „milujúceho ocka“ a fakt, že v skutočnosti nemá, kam by odišla.“
Volajú častejšie v noci alebo cez deň?
„V noci ženy volajú len naozaj v urgentných situáciách, inak, samozrejme, cez deň, keď násilník nie je doma, čiže keď môžu bezpečne hovoriť. Minule sme boli s kolegyňami v rozhlasovom štúdiu v relácii Nočné rozhovory a volali samí muži, pochopiteľne.“
Boli ste aktívna pri zrode novej legislatívy, ktorá zmena sa vám najťažšie presadzovala?
„Najťažšie sa presadzovala právna možnosť dočasne obmedziť násilníkovi užívateľské práva bytu alebo domu. Chodila som s novelami po parlamentných výboroch a vysvetľovala význam tejto právnej úpravy. Novelu zákona prezident vrátil do parlamentu s jeho iniciatívnym návrhom, aby odchádzajúci muž dostal od ženy finančné odškodnenie za to, že musí odísť zo spoločného príbytku. Urýchlene sme zorganizovali tlačovú konferenciu, aby sme verejnosť upozornili na to, že prezident navrhuje bezprecedentnú situáciu, kedy by obeť mala kompenzovať trest páchateľovi. Našťastie, parlament schválil pôvodné znenie novely.“
