BRATISLAVA. Predstavy o tom, aká by mala byť bratislavská mestská časť Petržalka, kam by mala smerovať, ako by mala vyzerať o osem rokov a aké sú pre ňu najväčšie nástrahy nájdu Petržalčania na 140 stranách Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) na roky 2016 až 2023.
Ako ďalej agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka Miestneho úradu Bratislava-Petržalka Michaela Platznerová, samospráva plán predstaví na verejnom prerokovaní, ktoré bude v pondelok 15. februára v petržalskom CC Centre na Jiráskovej 3 v Petržalke. Každý občan Petržalky k nemu môže podať námietku, pripomienku, či doplňujúcu informáciu do 19. februára písomne v podateľni úradu alebo mailom na adrese jana.jeckova@petrzalka.sk.
"Po ukončení pripomienkovania mestská časť materiál predloží na hlasovanie do miestneho zastupiteľstva," uviedla Platznerová. Materiál zverejňuje Petržalka na svojej internetovej stránke.
Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa delí na dve základné časti. V prvej odborníci popisujú prítomnosť, teda reálny stav, ako mestská časť funguje. V druhej nastavujú priority mestskej časti na roky vopred, pričom musia myslieť na socio-demografický vývoj, ale aj na vznikajúce sociálne potreby a ďalšie atribúty.
Preto je súčasťou dokumentu aj analýza, ktorá má definovať to, čo má mestská časť urobiť a čoho sa vyvarovať, aby bola ešte lepším miestom na život v hlavnom meste. Do dokumentu zahrnuli aj kompetencie, ktoré má mestská časť na starosti. Tie vyplývajú zo zákonov a tým, že Petržalka je súčasťou Bratislavy, aj zo štatútu hlavného mesta, ktorý jednotlivé kompetencie rozdeľuje, či už ide o správu ciest, starostlivosť o zeleň, vytváranie možností na voľnočasové aktivity, kultúru, ale aj rozsah starostlivosti o seniorov, či ďalšie kompetencie. Tiež sa tu obyvatelia dočítajú, aké športové kluby, kultúrne zariadenia, rôznorodé združenia a ďalšie komunity v mestskej časti pôsobia. "PHSR definuje kľúčové investície a projekty na rozvoj Petržalky do roku 2023, ktoré si vyžiadajú približne 26 miliónov eur," pripomína Platznerová s tým, že najviac investícií by malo ísť do školstva, ciest, riešenia dopravy, športovísk, či verejných priestranstiev.
