BRATISLAVA. Výstavba na Šancovej ulici v Bratislave pokračuje. Na mieste, kde roky stojí nedostavaný skelet budovy, už niekoľko týždňov pracujú robotníci.
"Momentálne pokračujú práce na dostavbe skeletu. Harmonogram nadväzujúcich prác je predmetom v súčasnosti prebiehajúceho rokovania s generálnym zhotoviteľom stavby," uviedla pre agentúru SITA Olga Petkova, riaditeľka spoločnosti Finep SK, ktorá je investorom projektu.
Rozostavaná budova stojí na frekventovanej Šancovej ulici už roky. V súčasnosti je tu len sedemposchodová kostra budovy, no investor má platné povolenie na 23-podlažnú budovu.
Pribudnúť by tu mali byty. Projekt je v súčasnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, výstavbu by totiž chcela firma rozšíriť. Z pôvodnej plochy 11 218 metrov štvorcových chce investor stavbu rozšíriť na 12 419 metrov štvorcových. Investor totiž získal aj nárožnú parcelu medzi ulicami Beskydská a Šancová.
K rozostavanému skeletu preto chce dobudovať ešte rožný objekt, ten by však mal mať už len päť podlaží. Dovedna by tu podľa zverejneného zámeru malo pribudnúť 260 bytov a 199 parkovacích miest. To, či bude investor ozaj stavať v plánovanom rozsahu, firma zatiaľ nespresnila. "V súčasnosti pokračujeme v prácach v súlade s platným stavebným povolením a kým nebude ukončené konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je predčasné hovoriť o konkrétnych číslach. Každopádne veríme, že postavíme jednu z dominánt Bratislavy, v ktorej budúci obyvatelia nájdu nielen nové byty s výhľadom na celú Bratislavu, ale aj toľko chýbajúce služby v danej lokalite," hovorí Petkova.
Petícia
Začiatkom roka 2015 vznikla proti výstavbe budovy petícia. Za jej spustením stojí poslanec bratislavského Starého Mesta Ondrej Dostál spolu s bratislavským mestským poslancom Gáborom Grendelom. V petícii žiadali, aby investor projekt nezvyšoval a aby postavil len osempodlažnú budovu.
Petícia už podľa Dostála nepokračuje, priznáva, že zabrániť výstavbe sa nepodarilo, investor má totiž už roky platné stavebné povolenie na výstavbu 23-podlažnej budovy. Dosiahnuť sa im však podarilo, že zmeny v projekte, teda plánované rozšírenie o rožný objekt, musia prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Podľa Dostála sa do tohto procesu zapoja so svojimi pripomienkami. Už v minulosti totiž projektu vyčítali, že výstavba výškovej budovy zhorší už aj tak nevyhovujúcu kvalitu bývania a života v tejto lokalite, zhorší dopravu na Kolibu i dopravnú obslužnosť Šancovej ulice. Navyše im prekáža aj výška budovy, ktorá nezapadne do okolitého prostredia a zhorší niektoré výhľady na Bratislavu.
Od roku 2002
S výstavbou na Šancovej ulici, neďaleko bratislavskej hlavnej stanice, začala ešte spoločnosť Istroreal, ktorákoncom roka 2002 získala povolenie na osempodlažnú budovu. Tú sa neskôr snažili zvýšiť na 34 podlaží, no to sa nepodarilo a staromestský úrad pred rokmi povolili 23 podlaží. Budova v minulosti niekoľkokrát zmenila majiteľa, získala ju petržalská spoločnosť Stelo, od ktorej podiel odkúpila česká spoločnosť Finep.
Stavbu budovy na Šancovej ulici najprv brzdili spory a neskôr úplne zastavila kríza. Nový investor však vraj o sporoch netušil, keď do projektu vstupoval. Proti stavbe budovy podali v minulosti žalobu Peter Hodál a Ondrej Dostál z Občianskej iniciatívy, tá však nebola úspešná. Podľa nich nebolo územné rozhodnutie o zvýšení budovy v súlade so zákonom. Iniciátori žaloby tvrdili, že aj keď vtedy neexistovala pamiatková zóna, stavebné úrady mali pri vydávaní územného rozhodnutia brať ohľad na pamiatkovú výstavbu v okolí stavby, zákon totiž podľa nich hovorí, že výstavba budovy musí byť v súlade s existujúcou výstavbou.
Podľa žalobcov územné rozhodnutie na výškovú budovu získal stavebník v čase, keď existovala redukcia pamiatkovej zóny. Krajský súd v Bratislave však neskôr rozhodol, že pamiatková zóna sa zužovať nebude a zachová si pôvodné hranice, aké boli pred rokom 2005. Podľa žalobcov to teda znamenalo, že stavba sa nachádza v pamiatkovom území a rozhodnutie je protizákonné. Krajský súd však v roku 2008 žalobu zamietol s odôvodnením, že bola postavená na teoretickom základe. Aktivisti sa proti rozsudku odvolali, odvolanie však bolo zamietnuté. Skúsili to aj na Ústavnom súde SR, kde sťažnosť opäť zamietli. Vec sa riešila i na Najvyššom súde SR, no opäť neúspešne.
