„Ráno som veru musel aj utešovať. Niektorí z tých, čo nepostúpili, to brali ako osobnú porážku, a ktosi sa aj rozplakal,“ hovorí docent Karol Weisslechner z ateliéru Kov a šperk na VŠVU. Od pondelka do dnešného večera tu sú prijímacie skúšky na niektoré .
Vytvoriť model prsteňa bola jedna z úloh, ktoré dostali záujemcovia v druhom kole skúšok do Atelieru kov a šperk na VŠVU. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
„Ráno som veru musel aj utešovať. Niektorí z tých, čo nepostúpili, to brali ako osobnú porážku, a ktosi sa aj rozplakal,“ hovorí docent Karol Weisslechner z ateliéru Kov a šperk na VŠVU. Od pondelka do dnešného večera tu sú prijímacie skúšky na niektoré z katedier.
V ateliéri Kov a šperk prešlo z 24 do druhého kola 8 záujemcov, z toho sú piati z Čiech. V prvom kole absolvovali test z dejín kultúry a kreslenie a modelovanie hlavy.
Druhé kolo prebiehalo práve v ateliéri. Jednou z úloh bol model prsteňa. Okrem pracoviska ateliér tvorí obývačka a kuchyňa. „Snažím sa ateliér udržiavať v stave lúky, na ktorej sa dá hrať. Je dôležité v ňom nielen spoločne pracovať, ale aj variť, jesť,“ hovorí Weisslechner.
Ateliér kov a šperk patrí medzi najmladšie na škole. Bol otvorený v roku 1990 a Karol Weisslechner ho vedie sedem rokov. Jeho nástupom ateliér získal nové meno S+M+L-XL. Tieto značky konfekčných veľkostí vyjadrujú celú škálu ateliéru - od drobných šperkov až po veľké projekty včlenené do architektúry.
Myslíte si, že tí, čo sa nedostali, majú sa pokúsiť znova? „Ja sa s nimi vždy ráno zhováram. Vysvetľujem im, prečo vypadli. A hlavne zdôrazňujem, že nebyť prijatý na prvý alebo druhýkrát ešte nič neznamená. Treba sa zdokonaľovať ďalej. A do ateliéru môžem prijať len dvoch až štyroch ľudí,“ vysvetľuje Weisslechner.
Preňho je okrem výkonov veľmi dôležitý rozhovor. Snaží sa ho viesť aj počas prác. „Na svojich skúškach som sa vždy veľa naučil. Prijímačky chápem ako tri dni intenzívnej školy. Všímam si, ako kto reaguje, čo odpovedá a snažím sa odhadnúť, či zapadne do prostredia a medzi kolegov v ateliéri. Lebo komunikácia a vzťahy sú dôležité, osobné, intímne. Nie sme škola, kde profesor odprednáša za katedrou učivo a ide domov.“
„Tak toto je vaša prvá výstava. Síce len jeden obraz, ale predsa,“ vítal uchádzačov docent Ivan Csudai pri pohovore na katedru maľby.
Záujemcovia si vybrali jeden z vlastných obrazov. A rozprávali sa o ňom spolu s komisiou.
„Škola je práve na to, aby sa študent naučil pomenovať veci. Aby netvoril len spontánne, ale dokázal sa aj sám zadefinovať, vnímať v umeleckom kontexte,“ hovorí Ivan Csudai. „Nejde nám o to, aby dovysvetľovávali svoj obraz, skôr aby sa vedeli v obrazoch vyjadrovať,“ hovorí ďalší člen komisie profesor Vlado Popovič.
Na pohovore sa kládol dôraz aj na rozhľad záujemcov. Či sa orientujú v histórii, ale aj v súčasnom umení. „Na prijímačkách by mali zistiť, že je to vážna vec. Nie nejaké euforické rozhodnutie, ktoré im zaručí bohémskych šesť rokov. Musia cítiť, že ich práce berieme smrteľne vážne,“ povedal Popovič.
„Veľmi dôležitý je pre mňa talent,“ dodáva Csudai. „Ten sa nedá ničím nahradiť, ani šikovnosťou.“
„Maliarstvo ma lákalo vždy,“ odpovedal dvadsaťročný Peter Baláž na otázku, prečo chce študovať na tejto škole. „Je to dobrý pocit, vytvoriť plátno, ktoré bude niekde visieť. Bude to moje naplnenie, keď tie moje budú niekde visieť rovnako ako plátna pánov umelcov, ako je napríklad Ivan Csudai.“
