DEVÍN. Ročné príjmy z prevádzkovania toaliet pod hradom Devín sú šesťsto eur, prevádzka však mestskú časť Devín stojí 6 000 eur ročne. „Ak by mestská časť nedostala peniaze zo solidarity (solidarita je príspevok štyroch veľkých bratislavských mestských častí siedmim malým mestským častiam - poznámka redakcie), rozmýšľame, čo nebudeme robiť. Na hanbu celej Bratislavy si toalety na hrade Devín nebudeme môcť dovoliť prevádzkovať,“ povedala pre agentúru SITA starostka Devína Ľubica Kolková s tým, že to nie je služba Devínčanom, ale mestu, verejnosti, návštevníkom a turistom. Toalety prevádzkuje mestská časť Devín.
Mestské časti príjmy priamo z turistov nemajú, Devínu by však takáto pomoc výrazne zlepšila jeho finančnú situáciu. „Každý rok je tu veľa turistov, ale v slovenských zákonných nastaveniach je to tak, že obce z toho nemajú nič. Nepriamo jedine z dane z príjmov podnikateľov, ktorí v mestskej časti podnikajú. Tí zaplatia štátu daň z príjmov, my dostaneme svoj podiel. Mesto vyberá poplatky za ubytovanie,“ pripomína starostka. „Časť pozemku, na ktorej sú toalety, je mestská a časť je v našej správe, na rekonštrukcii sme sa preto podieľali spolu. Je to objekt zakopaný v svahu, potrebovali sme sanitu, vyriešiť vlhkosť a toalety sprevádzkovať. Ak nebudeme mať peniaze na veci, ktoré sú pre našich obyvateľov prvoradé, obávam sa, že toto bude prvá vec, ktorú budeme musieť v Devíne zrušiť,“ tvrdí starostka.
Podľa nej počet turistov, ktorí ročne navštívia mestskú časť Devín, nie je známy, mestská časť má len informácie o počte turistov na hrade a tých je za rok približne 100-tisíc. „Ľudí sem však prichádza viac, chodia sem do prírody na prechádzku, na bicykli, začali sem chodiť aj lode, ktoré návštevníkov privezú po Dunaji s bicyklami. Pohyb cykloturistov sa tu zvýšil,“ ukončila Kolková.
Verejné toalety na Muránskej ulici pri hrade zrekonštruovali v marci 2014. Obnova stála 131-tisíc eur, financovalo ich mesto Bratislava spolu s mestskou časťou Devín. Mesto poskytlo dve tretiny z nákladov, jednou tretinou prispela mestská časť. Bratislavskí mestskí poslanci v novembri 2012 na návrh poslanca Svena Šovčíka schválili zmenu v rozpočte a peniaze určené na vybudovanie verejných toaliet v bratislavskom Devíne presunuli na výstavbu ochrannej steny pri Dóme sv. Martina. Pôvodné toalety na Muránskej ceste postavili koncom 60. rokov 20. storočia. Pre zlý technický stav ich však po 20-ročnej prevádzke zatvorili.
Veľké bratislavské mestské časti - Nové Mesto, Petržalka, Staré Mesto a Ružinov už nechcú prispievať takou výškou miery solidarity malým mestským častiam ako doteraz. Na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva preto poslanci schválili, aby sa v roku 2016 znížil príspevok štyroch veľkých mestských častí pre sedem malých z pôvodných takmer 2,4 milióna eur na sumu 1 950 000 eur a primátora Bratislavy Iva Nesrovnala uznesením požiadali, aby začal proces zmeny štatútu hlavného mesta. Či sa však príspevok veľkých mestských častí pre sedem malých zníži, zatiaľ nie je isté. Príspevok veľkých mestských častí, ktorý v súčasnosti predstavuje tri percentá z výnosov dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti pre mestské časti, totiž možno upraviť len zmenou štatútu hlavného mesta.
mt;ts;nr
