Starobylá gotická kaplnka sv. Jána.
Dom tajných husitských bohoslužieb.
Arkády vo dvore domu na Bielej 6.
Schneeweissova (Biela) ulica sa v rokoch 1879 – 1918 volala Korvínovou ulicou podľa kráľa Mateja Korvína, zakladateľa prvej vysokej školy v Prešporku. Spája Michalskú ulicu s Františkánskym námestím. Pôvodné meno dostala podľa rodiny mešťana a voskára Schneeweissa, ktorá bývala v uličke už od stredoveku: v roku 1471 tu vlastnila dom.
Pozoruhodným príkladom solídneho meštianskeho sídla je dom č. 3 so zaujímavým podbráním a vkusne upraveným dvorom; dom č. 6 upúta krásnymi arkádami vo dvore. Približne v polovici 18. storočia býval v tomto dome prešporský publicista, učenec a osvietenec Karol Gottlieb Windisch, ktorý bol istý čas aj mešťanostom.
V pivnici na Františkánskej mávali bohoslužby husiti
Františkánska ulica, ktorá sa v stredoveku volala Ulica za kláštorom, spája Františkánske námestie s Uršulínskou ulicou. Domy po ľavej strane sú postavené nad starou mestskou priekopou a siahajú až po niekdajšie hradbové múry. V 15. storočí tu stála bašta Za kláštorom, pomenovaná podľa neďalekého františkánskeho kláštora. Najpozoruhodnejšou stavebnou pamiatkou ulice je starobylá kaplnka sv. Jána, majstrovské dielo gotiky, ktorú dal v druhej polovici 14. storočia postaviť richtár Jakub z vlastnej nadácie a z milodarov veriacich. Vedľa nej sa nachádza loretánska kaplnka, v roku 1708 ju dal postaviť gróf Pavol Esterházy.
Historicky pozoruhodný je dom č. 3, takzvaný husitský dom; v jeho klenutých pivniciach odbavovali svoje bohoslužby husiti, ktorí ušli pred prenasledovaním z Čiech do Prešporka. Pravda, ani tu neboli celkom bezpeční pred prenasledovaním, preto držali svoje zhromaždenia v tajnosti. Podľa povesti, ktorá žije medzi ľudom, sa zhromaždenia husitov predsa len vyzradili, ich prenasledovatelia prekopali tajnú chodbu od františkánskeho kostola do pivnice husitského domu a povraždili všetkých, čo prišli na bohoslužby. Aj oba kalichy, ktoré sa nachádzajú na dvoch stĺpoch lodžie vo dvore, sú údajne pamiatkou na husitov.
Faktom však je, že po protireformácii prešiel dom do vlastníctva františkánskeho rádu, ktorý dal v 18. storočí pristavať nový trakt spojený s lodžiou vo dvore. Na pamiatku víťaznej protireformácie vytesali do oboch kamenných stĺpov vo výške prvého poschodia kalichy s hostiami.
Trhovníci rušili bohoslužby
V stredoveku mali na priestranstve, kde dnes stojí loretánska kaplnka, svoje krámy drobní remeselníci, kamenári a debnári tam mali otvorené dielne. Keďže hluk obchodného virvaru rušil bohoslužby vo františkánskom kostole a mesto ako majiteľ krámov malo ustavičné nepríjemnosti, dalo v roku 1635 krámy čiastočne odstrániť, zvyšok padol v roku 1698 za obeť požiaru. Podľa týchto krámov ulicu istý čas nazývali aj Kramergasse. (Kramárska ulica).
(Nabudúce Sedlárska a Zelená ulica.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
FOTO SME – PAVOL MAJER
