Bratislavské Staré Mesto potrebuje vypovedať zmluvu o parkovaní s firmou BPS Park.
BRATISLAVA. Po fiasku so spoplatnením parkovania v Petržalke sa Bratislava pripravuje na jednotnú parkovaciu politiku. Jej rýchlemu zavedeniu však bráni situácia v mestskej časti Staré Mesto.
Bratislava je jediným krajským mestom na Slovensku bez jednotných pravidiel parkovania. Na budúci rok sa to má zmeniť. Má byť stanovená minimálna a maximálna cena za parkovanie pre rezidentov, teda pre Bratislavčanov. Evidenciu a vydávanie rezidentských kariet bude spravovať magistrát hlavného mesta.
Najväčšou výzvou pre Bratislavu je vytvoriť jednotnú parkovaciu politiku tak, aby zodpovedala podmienkam jednotlivých mestských častí a zároveň aby mohlo mesto fungovať ako celok, tvrdí Miroslav Lepeta zo Slovenskej parkovacej asociácie.
Firma odstúpila. Petržalská reforma parkovania stroskotala Čítajte Riešia len detaily?
V prvom kole sa chcú k jednotnej bratislavskej parkovacej politike pripojiť veľké mestské časti Staré Mesto, Nové Mesto, Petržalka a Ružinov.
Na svojom území musia určiť všetky parkovacie zóny, na ktorých by chceli zaviesť mestskú parkovaciu politiku. Mali by ich schváliť zastupiteľstvá mestských častí, tvrdí Ivana Skokanová, hovorkyňa primátora Bratislavy.
„Nejde o žiadne závažné spory,“ povedala Skokanová. „Ešte sa rokuje o určení minimálnej ceny za parkovné či za parkovaciu kartu.
Problémy s prijatím celomestskej parkovacej politiky sú pritom podľa týždenníka Trend jedným z dôvodov, prečo v pondelok odstúpila hlavná dopravná inžinierka mesta Tatiana Kratochvílová. Dôvody odchodu magistrát ani samotná Kratochvílová neuviedli.
Problematická zmluva
Mestská časť Staré Mesto stále nemá vyriešený problém so súkromnou firmou BPS Park, ktorá prevádzkuje asi 2 500 parkovacích miest na cestách 3. a 4. triedy v správe mestskej časti a vyše 600 miest na cestách 1. a 2. triedy v správe hlavného mesta.
Podľa zmluvy by to tak malo byť až do roku 2026. Zmluva je však podľa Starého Mesta nevýhodná a primátor Ivo Nesrovnal ju vypovedal ku koncu tohto roka.
Staré Mesto však stále nevie, ako bude situácia vyzerať od januára. BPS Park už totiž nevydáva parkovacie karty za zvýhodnenú cenu pre ľudí, ktorí bývajú v Starom Meste na uliciach spravovaných hlavným mestom. Hrozí, že budú musieť platiť hodinové parkovné, pretože parkovacie miesta sa vrátia do priamej správy magistrátu a mestská časť na to nebude mať dosah.
„Situácia stále nie je vyriešená,“ tvrdí Nora Gubková, hovorkyňa Starého Mesta.
Plán magistrátu je, aby mestské časti mohli spravovať všetky parkovacie miesta vrátane úsekov ciest, ktoré sú doteraz v správe hlavného mesta. Opäť sa však čaká na zadefinovanie lokalít.
„O tejto téme sa vedú rokovania,“ povedala Skokanová.
Platia len domáci
Mestská časť Staré Mesto navyše začala s reguláciou parkovania aj na ďalších svojich uliciach. Väčšina parkovacích miest bola vyhradená rezidentom, teda Staromešťanom, zvyšok bol určený pre návštevníkov.
„V týchto zónach platia paradoxne len rezidenti, teda domáci, ale návštevníci parkujú zadarmo. Staromešťania totiž musia mať nálepku rezidenta za 10 eur, čo je administratívny poplatok za jej vydanie,“ povedala Gubková.
Ostatné mestské časti, ktoré sa do projektu majú zapojiť, o problémoch nehovoria.
Čakanie na magistrát
„Čakáme, kým nám z magistrátu pošlú na vyjadrenie návrh nariadenia, ktoré rieši parkovaciu politiku,“ povedal Marek Tettinger, hovorca mestskej časti Nové Mesto.
Na konečné nariadenie čaká aj Ružinov. „Jednotná parkovacia politika je nevyhnutná, keďže v priebehu najbližších rokov hrozí totálny kolaps dopravy v Bratislave,“ tvrdí Miroslava Plesníková, hovorkyňa Ružinova.
Na otázku, ktoré detaily s magistrátom nemá Ružinov ešte vyriešené, Plesníková neodpovedala.
Kvetináčmi proti zlému parkovaniu
Aktivisti problematickú križovatku riešili betónovými kvetináčmi, mesto sa im vyhrážalo.
BRATISLAVA. Vodič chce vyjsť z vedľajšej na hlavnú cestu, ale nemá výhľad do križovatky v tvare T. Bránia mu v ňom autá parkujúce na chodníkoch.
Takéto podnety dostávala bratislavská organizácia Zelená hliadka a rozhodla sa zakročiť. Na jednej z križovatiek v hlavnom meste postavili vlastné betónové kvetináče.
Podnet sa týkal križovatky Zvolenskej a Prievozskej ulice, píše na svojom blogu Matúš Čupka zo Zelenej hliadky. „Osadili sme kvetináče proti zlému parkovaniu, ale museli sme ich pod hrozbou pokuty odstrániť,“ tvrdí Čupka.
Osadenie kvetináčov je podľa magistrátu zabratím verejného priestranstva, na čo treba povolenie, vysvetľuje Ivana Skokanová, hovorkyňa primátora Bratislavy.
„Niet pochýb o tom, že kvetináče na tejto križovatke zabezpečia pohodlný pohyb chodcov, bezpečný rozhľad v križovatke a zabránia parkovaniu na chodníku. Takéto opatrenia alebo osadzovanie dopravných kolov robí aj mesto,“ povedala Skokanová.
Mesto sa nakoniec rozhodlo, že na križovatke osadí kvetináče samo.
Obyvateľ, ktorý Zelenú hliadku na problém upozornil, podľa Čupku tvrdí, že predtým oslovil magistrát. Problém však nikto neriešil.
Magistrát podľa Čupku zareagoval až vtedy, keď sa do prípadu zapojila Zelená hliadka.
„Spôsob, akým sme postupovali, nie je štandardný, ale ani situácia v Bratislave nie je normálna a vyžaduje si aj takéto postupy,“ povedal aktivista Čupka.
Vychováva šoférov
Vodiči majú tendenciu kopírovať miesto a spôsob parkovania šoféra, ktorý odstavil auto ako prvý.
BRATISLAVA. Na Koceľovej ulici v Bratislave podľa Radoslava Žilinského nie je úplne jasné, ako by sa malo parkovať. Raz sú autá odstavené na chodníku, inokedy vedľa neho.
„Nevedel som rozlíšiť, podľa akého kľúča sa vodiči rozhodujú. Napadlo mi, že asi len opakujú jeden po druhom. Overil som si to,“ napísal koncom novembra na sociálnej sieti Žilinský.
V jednu nedeľu večer zaparkoval na Koceľovej vedľa chodníka. V pondelok ráno našiel ostatné autá zaparkované tiež popri chodníku. A takisto ďalší pondelok.
Experiment si na sociálnych sieťach získal množstvo fanúšikov a informoval o ňom aj Denník N. „Odkedy si to všimli médiá, šoféri parkujú vedľa chodníka,“ povedal pre denník SME Žilinský.
Problémom podľa neho je, že nikto presne nevie, ako by autá mali stáť podľa predpisov. Oba spôsoby sú pravdepodobne správne a je len na vodičoch, ktorý použijú. Na chodníku sa podľa súčasných dopravných predpisov môže parkovať, ak vedľa vozidla zostane pre chodcov voľný priestor najmenej 1,5 metra.
