Stará žena si postavila obydlie z krabíc rovno pod oknami pobočky cestovnej kancelárie Satur. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Na Kollárovom námestí, rovno pod oknami pobočky cestovnej kancelárie Satur, je hromada kartónových krabíc. Nie sú tam pohádzané bez ladu a skladu, je nimi obostavaný ozdobný prístrešok. V jeho blízkosti môžu okoloidúci vidieť starú ženu. Okolo hlavy má miesto šatky obtočený teplý sveter zopnutý zatváracím špendlíkom. Na sebe má ľahký, veľmi umazaný balónový plášť. Pod ním niekoľko ďalších vrstiev oblečenia.
„Je tu najmenej od júla. Keď som v júli nastúpila, už tu bola,“ povedala jedna z pracovníčok pobočky, ktoré sa na ňu dennodenne chtiac-nechtiac pozerajú. Nevadí im to? „Čo my s tým môžeme robiť? Satur je v objekte len ako nájomca. Volali sme majiteľovi, ale dohováral jej bezvýsledne. Boli tu aj mestskí policajti, a nepomohli si. Vraj sa to nejako rieši,“ odpovedala.
Žena, ktorá vyzerá ako bezdomovkyňa, sa takému označeniu bráni: „Len sa tu zdržiavam.“ Prečo? „Naschvál, aby všetci videli, že nežijeme v právnom štáte.“ Chystá sa vraj napísať na súd do Haagu pre porušovanie ľudských práv. Hovorí, že vyštudovala vysokú školu a pracovala ako prvá žena-výpravkyňa na hlavnej železničnej stanici v Prahe.
Pochádza vraj z bohatej rodiny, rodičovský dom však údajne predali jej dvaja súrodenci. „Od polície som sa dozvedela, že mi do depozitu zložili 200-tisíc korún,“ hovorí stará žena, ktorá evidentne potrebuje pomoc sociálnych pracovníkov.
Tvrdí, že jej manžel žije a má aj deti. Ale obrátiť sa na ne nechce. „Čo ony s tým majú?“ hovorí a tichšie dodá, že by ju dali zabiť.
JANA MARTINKOVÁ
