Pri riešení bezdomovectva chýbajú v Bratislave rozvinuté sociálne služby

Cieľom stratégie je tvorba koncepčného materiálu v horizonte realizácie rokov 2016 až 2021 za účelom riešenia problematiky ľudí bez domova v Bratislave.

BRATISLAVA. V Bratislave je podľa posledných odhadov neziskových organizácií zhruba 5000 ľudí bez domova. Do počtu však nie sú zarátaní tí, ktorým reálne hrozí, že sa na ulici môžu ocitnúť. Mimovládne organizácie upozorňujú, že ak by v hlavnom meste existovali dobre rozvinuté sociálne služby, tento problém by bol oveľa menej vypuklý. "Bola by oveľa vyššia šanca, že títo ľudia sa dokážu z ulice dostať do bežného života," tvrdí Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus.

V Bratislave vníma nedostupnú odbornú sociálnu pomoc. Kapacity sociálnych služieb v meste sú podľa Káru na takej nízkej úrovni, že nepokrývajú ľudí bez domova. "To znamená, že ten systém sociálnych služieb je nefunkčný, ak by sme na to pozreli zo všeobecného hľadiska," skonštatoval. Na úrovni štátu sa podľa Káru udiala decentralizácia sociálnych služieb a boli prenesené kompetencie na mestá a obce, avšak neboli prenesené financie.

Vzorku 5806 bezdomovcov v hlavnom meste tvoria takmer z 80 percent muži a zvyšnú časť ženy. Z hľadiska veku je viac ako polovica (53,80 percenta) ľudí na ulici vo veku 40 - 64 rokov. Tretina bezdomovcov je vo veku 27 až 39 rokov. Vek 18 až 26 rokov má 12 percent a nad 65 rokov je 4,20 percenta ľudí bez domova.

Praha má podľa jeho slov v porovnaní s Bratislavou nižší počet ľudí bez domova na počet obyvateľov. Zdôvodňuje to práve vyššou rozvinutosťou sociálnych služieb v Česku. "Budapešť má tiež lepšie rozvinuté služby. Je tam lepšie spravená legislatíva. Napríklad je tu zákon, ktorý hovorí, že ak má mesto nad 50.000 obyvateľov, tak zo zákona tam musia vzniknúť konkrétne sociálne služby, nocľaháreň alebo denné centrum," vysvetlil.

Na území Bratislavy bol pomer ročného financovania vybraných projektov a služieb pre ľudí bez domova v roku 2014 v hodnote 1.657.059 eur. "Z percentuálne hľadiska okolo 18 percent dal štát, 11 percent Bratislavský samosprávny kraj, 6,50 percenta hlavné mesto, 1,60 percenta mestské časti, 25,80 percenta súkromný sektor a 36 percent pochádzalo z iných zdrojov mimovládnych organizácií," spresnil Kára.

V lete bola kanceláriou primátora hlavného mesta zriadená pracovná skupina zameraná na vznik stratégie riešenia problematiky ľudí bez domova, a to na základe ponuky OZ Vagus. Z tohto dokumentu vychádzajú aj uvedené údaje.

Cieľom stratégie je tvorba koncepčného materiálu v horizonte realizácie rokov 2016 až 2021 za účelom riešenia problematiky ľudí bez domova v Bratislave. Vo finálnej podobe by mal byť tento materiál predložený bratislavskému mestskému zastupiteľstvu v jarných mesiacoch budúceho roka.

V akčnom pláne pre rok 2016, ktorý je základom pre začiatok dlhodobého koncepčného riešenia problematiky, členovia pracovnej skupiny počítajú s finančnou podporou existujúcich sociálnych služieb, napríklad s podporou grantového programu zameraného na integráciu bezdomovcov, realizáciou ich sčítania či vzdelávania pracovníkov hlavného mesta a jeho mestských častí. Na tieto i ďalšie opatrenia požadujú mimovládne organizácie od bratislavského magistrátu z rozpočtu sumu celkovo 287.000 eur.

"V rozpočte mesta pre rok 2016 je navrhnutých ale 238.000 eur. Sme radi, že aspoň nejakou časťou sa podarilo kancelárii primátora rešpektovať našu prácu. Napriek tomu, tých 50.000 eur budeme musieť niekde rozprestrieť, lebo budú chýbať," dodal Kára.

O rozpočte hlavného mesta, a teda aj o financiách určených na tento akčný plán, ešte budú rokovať mestskí poslanci vo štvrtok 10. decembra.