BRATISLAVA. Sme za systém solidarity s malými bratislavskými časťami, pretože cítime, že ju v tejto chvíli potrebujú. Rozhodne však odmietame, aby táto suma bola vo výške troch percent. Pre TASR to dnes uviedol starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý.
Príspevok veľkých mestských časti Bratislavy v rámci tzv. solidarity, ktorou prispievajú na chod siedmich malých mestských častí hlavného mesta, musí mať podľa neho istú hranicu.
Systém solidarity je v súčasnosti vo výške troch percent z celkových príjmov mestských častí z dane z príjmu fyzických osôb a dane z nehnuteľností. "Komunikujeme o tom, aká bude tá hranica. Na mestskej rade prešiel návrh, na základe ktorého žiadame primátora, aby pripravil zmenu štatútu a tam schválil pokles na 1,5 percenta, ale počítam s tým, že budeme ešte diskutovať," povedal Kusý. Podľa novomestského starostu momentálne s každým zvýšením príjmov platia veľké mestské časti viac a viac. Ako tvrdí, systém je nastavený tak, že solidarita sa počíta z objemu peňazí všetkých mestských častí, teda aj z objemu tých malých.
"Každý akoby dával tri percentá virtuálne, ale platia ich štyri veľké mestské časti. My to cítime v rozpočte vo výške 4,77 percenta, ktoré sa každý rok zvyšuje. V budúcom roku by sa malo opätovne zvýšiť, pretože istým spôsobom sa zvyšujú príjmy zo štátneho rozpočtu," spresnil Kusý.
Myslí si, že systém solidarity nemá traumatizovať hlavné mesto a medzi časťami by mala nastať dohoda. "Malé mestské časti nesmú byť v polohe malého človeka, ktorý pýta a pýta, a my zas v polohe niekoho, kto stále niečo dáva," skonštatoval. Kusý je rád, že väčšina mestských častí cíti, že tento stav je neudržateľný a treba ho zmeniť. Podľa neho je nutné vytvoriť taký systém, kde automaticky malé mestské časti dostanú o trochu viac, aby mohli mať peniaze na zabezpečenie svojich činností.
Petržalka
So súčasným systémom nesúhlasí ani bratislavská Petržalka. Na utorňajšom (1.12.) zastupiteľstve miestni poslanci schválili uznesenie, v ktorom vyjadrujú nesúhlas so systémom solidarity pre malé mestské časti vo výške troch percent. Petržalskému starostovi Vladimírovi Bajanovi zároveň odporučili rokovať s primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom o zmene systému formou zmeny štatútu hlavného mesta.
Petržalka argumentuje tým, že za roky, kedy je solidarita v platnosti, veľké mestské časti odovzdali malým takmer 13 miliónov eur. "Z toho Petržalka počas trvania solidarity prispela malým mestským častiam zhruba 3,8 milióna eur," tvrdí v dôvodovej správe samospráva. Za jedno volebné obdobie to má predstavovať sumu približne 2,5 milióna eur. Podľa petržalskej samosprávy je to významná čiastka predstavujúca desať percent ročného rozpočtu bežných príjmov mestskej časti. "Pre nás reálnym ukazovateľom nie je hodnota rozpočtu, že oni majú tri milióny a my máme 30 miliónov. Pre nás reálnym ukazovateľom je prepočet na obyvateľa," povedal na zastupiteľstva prednosta Miestneho úradu v Petržalke Miroslav Štefánik.
Malé Vajnory
Podľa starostu malej bratislavskej mestskej časti Vajnory Jána Mrvu je solidarita systémovým krokom, ktorý vznikol pri novele zákona o Bratislave a zmene štatútu hlavného mesta v roku 2008. Zásadný problém vidí v tom, že kým malé mestské časti chcú zmeniť absolútnu hodnotu príspevku solidarity, veľké naopak percento. "Súhlasili sme s tým, že solidarita bude mať svoj maximálny strop 2,25 milióna eur, čo by bolo v roku 2016 asi o 200.000 eur menej ako v tomto roku," skonštatoval pre TASR Mrva.
Ako tvrdí, malé mestské časti dokážu diskutovať o nižšej absolútnej hodnote solidarity. "My tiež nechceme, aby solidarita rástla donekonečna, preto sme navrhli strop," podotkol s tým, že percento solidarity by mohlo byť v dobrých ekonomických časoch nižšie ako tri percentá, ale v zlých by malo ostať na úrovni troch percent. Ako však upozorňuje, zníženie percenta solidarity o polovicu by rovnako znamenalo také isté zníženie jej absolútnej hodnoty.
O systéme solidarity má dnes podvečer rokovať na svojom zasadnutí finančná komisia hlavného mesta.
