„Nie, neinšpirovala som sa skriňou starej mamy. Spodné nohavičky totiž naši predkovia vôbec nepoužívali, nieto ešte vyzdobené čipkami, volánikmi, či vypchávkami. Takže som ušila len svoju predstavu,“ smeje sa Beáta. Keďže použila nielen autentický materiál, ale i množstvo fantázie, návštevníci jej prvej samostatnej výstavy sa necítili „ako v múzeu“. Už na vernisáži ich zopár prejavilo záujem o kúpu niektorých z „jej“ nohavičiek, ktoré sú totiž predajné.
„Chcela som, aby moja práca vyvolávala dojem, že takto nejako to kedysi mohlo vyzerať, ale i dostať ľudí do pomykova.“ vysvetľuje Beáta. „Aby to však naozaj nevyzeralo ako replika, použila som aj prvok typický pre dnešnú spodnú bielizeň – provokatívnosť,“ hovorí autorka, ktorá by neváhala niektorý zo svojich „exponátov“ i nosiť. (tasr)
