Reštaurátori tvrdia, že takýto pohľad na vytrhanú dlažbu v Dóme sv. Martina, kde sa uskutočňuje archeologický výskum a potom sa tam uloží podlahové kúrenie, bude možný až niekedy koncom budúceho storočia. FOTO SME –
ĽUBOŠ PILC
Najväčšia gotická stavba v Bratislave, známa ako Dóm sv. Martina či najnovšie Konkatedrála sv. Martina, je v rekonštrukcii. V takom rozsahu, že od 19. storočia nemá obdobu. Obnovuje sa najmä interiér. Kaplnky, sakristia, chór. Polovica hlavnej lode sa premenila na monumentálne miesto archeologického výskumu. Bohoslužby sa obmedzili iba na najnutnejšie cirkevné úkony.
Prioritná cirkevná investícia zapojila do práce desiatky ľudí. Zmysel ich úsilia je jasný. Príchod Svätého otca na Slovensko je naplánovaný na september tohto roku. „Rekonštrukčné práce však musíme ukončiť ešte skôr – asi tak v júli,“ hovorí poradca na arcibiskupskom úrade pre obnovu pamiatok Ivan Gojdič, ktorý je zároveň autorom návrhu na celkovú obnovu Dómu sv. Martina. „Zvyšok času musíme ponechať na celkové vyčistenie priestoru, čiže jeho kozmetickú úpravu.“
Dóm sv. Martina v nočnej panoráme Bratislavy.
Rekonštrukcia ako detektívka
Súčasné vstupovanie do histórie prirovnáva Ivan Gojdič k detektívke. „Naším cieľom nie je vypátrať kriminálny prípad, ale prípadne nájsť ešte staršiu stavebnú fázu, než sme predpokladali. Musím priznať, je to krásny pocit, keď sa pred vami vynára gotika vo svojej farebnosti a detailoch. Niekedy sa ani nechce veriť, aká architektonická kvalita sa ešte dá vytiahnuť aj po vyše sto rokoch od posledného veľkého reštaurovania.“
K ďalším rekonštrukčným prekvapeniam patrí podľa Ivana Gojdiča aj zistenie, že západná časť dómu bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená naraz. Nepotvrdzujú sa tak teórie, ktoré boli publikované v prácach Václava Mencla a Juraja Žáryho, že najprv bola postavená veža a neskôr k nej pribudli bočné kaplnky. Konečne sa našli zvyšky základov predchádzajúcej sakrálnej stavby, ktorá stála na mieste dómu.
Vedúca archeologického výskumu Táňa Štefanovičová postupne odkrýva architektúry predchodcov dómu, o ktorých sa vedelo, ale ich kontúry sa konkretizujú až teraz.
Ďalším bodom detektívky bude aj pôsobenie rušnej komunikácie, ktorá je v bezprostrednom dotyku s dómom. „Jej vplyv je jednoznačne negatívny, našťastie, hmota západných priestorov je taká hrubá a monumentálna, že odoláva chveniu premávky. Druhým problémom je vlhkosť, ktorá vznikla nevhodnou úpravou terénu pri západnej fasáde. Teraz by sme ju chceli z vnútornej strany odizolovať a neskôr urobiť medzi dómom a diaľnicou akúsi vzduchovú bariéru. Tá umožní stenám dýchať, ale čiastočne odblokuje aj otrasy.“
Financie s vylúčením štátu a mesta
Značný rozsah prác prepodkladá aj značné finančné náklady. Doteraz sa preinvestovalo vyše osem miliónov korún, čo je približne polovica z celkových nákladov. Náročnosť reštaurátorských prác zvyšuje aj vkladanie nových sietí – elektrina, kúrenie, rozvody pre expozície do kaplniek. Navyše, ich koordinácia sa musí uskutočňovať s archeologickým výskumom.
„Aj preto je zarážajúce, že štát, ba ani mesto nevyčlenilo peniaze na takú významnú akciu súvisiacu s národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá slúži na reprezentačné účely pri oslavách vzniku Slovenskej republiky, ale aj ako turistická atrakcia,“ hovorí Ivan Gojdič. „Stopercentným investorom je cirkev, napriek našim žiadostiam adresovaným Pro Slovakii. Je mi jasné, že štát nemôže uvoľniť miliónové položky, ale aj symbolická suma by bola vítaná. Mesto by sa nemalo upriamovať len na akciu piatich zvonov, hoci so stredoeurópskym efektom, ale aj na projekty hlbšieho významu.“
Reštaurovanie
Maľba
Reštaurovanie plošných disciplín – omietky a výmaľba – uskutočňuje na úctyhodnej ploche okolo 1700 metrov štvorcových spoločnosť ARCA, v. o. s., v zastúpení akad. mal. Vojtecha Mýtnika a akad. mal. Mária Flaugnattiho. Už tretí rok sa sústreďujú na západnú časť dómu, kde sú priestory pre verejnosť doteraz neprístupné. „Reštaurujú sa aj za účelom ich prezentácie najširšej verejnosti,“ hovorí Mário Flaugnatti. „Zatiaľ sú hotové vrchné časti – celá zvonica s nástupom, kaplnky kráľovnej Žofie a sv. Jozefa, klenotnica a organový chór. Spolu s dokončením sakristie, kaplniek Panny Márie a sv. Jozefa bude táto časť jednou z najlukratívnejších turistických častí dómu.“
K zaujímavým častiam patrí aj drevený organový chór z 19. storočia. Na jeho dolnej časti je maľovaný podhľad so zvyškom časovo staršej barokovej omietky, prezentovanej vo výreze. Problémom bola slabá priľnavosť farieb k materiálu, a preto sa museli rekonštrukčným spôsobom nanovo vymaľovať na pôvodných plochách.
Autorská dvojica reštaurátorov už v priestoroch Dómu sv. Martina pôsobila. Pred desiatimi rokmi obnovovali nápis z 19. storočia v interiéri svätyne. Okrem dómu je ich najvýznamnejšou prácou františkánsky Kostol zvestovania Panne Márii v Bratislave, za ktorú získali od Pamiatkového ústavu v Bratislave cenu za pamiatkovú obnovu v roku 2000.
Architektúra a plastika
Reštaurátorské a rekonštrukčné práce kamenných architektonických článkov, štukovej výzdoby a kamennej plastickej výzdoby realizuje Združenie pre reštaurovanie a obnovu pamiatok Villard v autorskej trojici akad. soch. Vladimír Višváder, prof. akad. soch. Jozef Porubovič a Ing. Tibor Machata.
„Pracujeme v úzkej spolupráci s kolegami reštaurátormi maliarmi,“ hovorí Vladimír Višváder, „lebo tak sa dá dosiahnuť komplexný účinok spoločného úsilia. Samozrejme, ďalej je dôležitá súčinnosť s metodikom z Krajského pamiatkového úradu, pri ktorej sa finalizuje originalita výrazu, pôsobiaceho na diváka.“
Aj v tomto prípade bola miera reštaurovania rozsiahla a daná záchranou originálov. Zachraňuje sa najmä podstata materiálov, ktoré vizuálne pôsobia na návštevníkov chrámového priestoru. Na dopĺňanie poškodených častí sa používajú špičkové materiály podľa európskeho štandardu. Združenie Villard sa v súčasnosti podieľa aj na komplexnej rekonštrukcii ďalšej významnej gotickej pamiatky na Slovensku – Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
