SME
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Obnova Dómu presiahla storočia

Najväčšia gotická stavba v Bratislave, známa ako Dóm sv. Martina či najnovšie Konkatedrála sv. Martina, je v rekonštrukcii. V takom rozsahu, že od 19. storočia nemá obdobu. Obnovuje sa najmä interiér. Kaplnky, sakristia, chór. Polovica hlavnej lode sa ...


Reštaurátori tvrdia, že takýto pohľad na vytrhanú dlažbu v Dóme sv. Martina, kde sa uskutočňuje archeologický výskum a potom sa tam uloží podlahové kúrenie, bude možný až niekedy koncom budúceho storočia. FOTO SME –

ĽUBOŠ PILC

Najväčšia gotická stavba v Bratislave, známa ako Dóm sv. Martina či najnovšie Konkatedrála sv. Martina, je v rekonštrukcii. V takom rozsahu, že od 19. storočia nemá obdobu. Obnovuje sa najmä interiér. Kaplnky, sakristia, chór. Polovica hlavnej lode sa premenila na monumentálne miesto archeologického výskumu. Bohoslužby sa obmedzili iba na najnutnejšie cirkevné úkony.

Prioritná cirkevná investícia zapojila do práce desiatky ľudí. Zmysel ich úsilia je jasný. Príchod Svätého otca na Slovensko je naplánovaný na september tohto roku. „Rekonštrukčné práce však musíme ukončiť ešte skôr – asi tak v júli,“ hovorí poradca na arcibiskupskom úrade pre obnovu pamiatok Ivan Gojdič, ktorý je zároveň autorom návrhu na celkovú obnovu Dómu sv. Martina. „Zvyšok času musíme ponechať na celkové vyčistenie priestoru, čiže jeho kozmetickú úpravu.“


Dóm sv. Martina v nočnej panoráme Bratislavy.

Rekonštrukcia ako detektívka

Súčasné vstupovanie do histórie prirovnáva Ivan Gojdič k detektívke. „Naším cieľom nie je vypátrať kriminálny prípad, ale prípadne nájsť ešte staršiu stavebnú fázu, než sme predpokladali. Musím priznať, je to krásny pocit, keď sa pred vami vynára gotika vo svojej farebnosti a detailoch. Niekedy sa ani nechce veriť, aká architektonická kvalita sa ešte dá vytiahnuť aj po vyše sto rokoch od posledného veľkého reštaurovania.“

K ďalším rekonštrukčným prekvapeniam patrí podľa Ivana Gojdiča aj zistenie, že západná časť dómu bola s najväčšou pravdepodobnosťou postavená naraz. Nepotvrdzujú sa tak teórie, ktoré boli publikované v prácach Václava Mencla a Juraja Žáryho, že najprv bola postavená veža a neskôr k nej pribudli bočné kaplnky. Konečne sa našli zvyšky základov predchádzajúcej sakrálnej stavby, ktorá stála na mieste dómu.

Vedúca archeologického výskumu Táňa Štefanovičová postupne odkrýva architektúry predchodcov dómu, o ktorých sa vedelo, ale ich kontúry sa konkretizujú až teraz.

Ďalším bodom detektívky bude aj pôsobenie rušnej komunikácie, ktorá je v bezprostrednom dotyku s dómom. „Jej vplyv je jednoznačne negatívny, našťastie, hmota západných priestorov je taká hrubá a monumentálna, že odoláva chveniu premávky. Druhým problémom je vlhkosť, ktorá vznikla nevhodnou úpravou terénu pri západnej fasáde. Teraz by sme ju chceli z vnútornej strany odizolovať a neskôr urobiť medzi dómom a diaľnicou akúsi vzduchovú bariéru. Tá umožní stenám dýchať, ale čiastočne odblokuje aj otrasy.“

Financie s vylúčením štátu a mesta

Značný rozsah prác prepodkladá aj značné finančné náklady. Doteraz sa preinvestovalo vyše osem miliónov korún, čo je približne polovica z celkových nákladov. Náročnosť reštaurátorských prác zvyšuje aj vkladanie nových sietí – elektrina, kúrenie, rozvody pre expozície do kaplniek. Navyše, ich koordinácia sa musí uskutočňovať s archeologickým výskumom.

„Aj preto je zarážajúce, že štát, ba ani mesto nevyčlenilo peniaze na takú významnú akciu súvisiacu s národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá slúži na reprezentačné účely pri oslavách vzniku Slovenskej republiky, ale aj ako turistická atrakcia,“ hovorí Ivan Gojdič. „Stopercentným investorom je cirkev, napriek našim žiadostiam adresovaným Pro Slovakii. Je mi jasné, že štát nemôže uvoľniť miliónové položky, ale aj symbolická suma by bola vítaná. Mesto by sa nemalo upriamovať len na akciu piatich zvonov, hoci so stredoeurópskym efektom, ale aj na projekty hlbšieho významu.“

Reštaurovanie

Maľba

Reštaurovanie plošných disciplín – omietky a výmaľba – uskutočňuje na úctyhodnej ploche okolo 1700 metrov štvorcových spoločnosť ARCA, v. o. s., v zastúpení akad. mal. Vojtecha Mýtnika a akad. mal. Mária Flaugnattiho. Už tretí rok sa sústreďujú na západnú časť dómu, kde sú priestory pre verejnosť doteraz neprístupné. „Reštaurujú sa aj za účelom ich prezentácie najširšej verejnosti,“ hovorí Mário Flaugnatti. „Zatiaľ sú hotové vrchné časti – celá zvonica s nástupom, kaplnky kráľovnej Žofie a sv. Jozefa, klenotnica a organový chór. Spolu s dokončením sakristie, kaplniek Panny Márie a sv. Jozefa bude táto časť jednou z najlukratívnejších turistických častí dómu.“

K zaujímavým častiam patrí aj drevený organový chór z 19. storočia. Na jeho dolnej časti je maľovaný podhľad so zvyškom časovo staršej barokovej omietky, prezentovanej vo výreze. Problémom bola slabá priľnavosť farieb k materiálu, a preto sa museli rekonštrukčným spôsobom nanovo vymaľovať na pôvodných plochách.

Autorská dvojica reštaurátorov už v priestoroch Dómu sv. Martina pôsobila. Pred desiatimi rokmi obnovovali nápis z 19. storočia v interiéri svätyne. Okrem dómu je ich najvýznamnejšou prácou františkánsky Kostol zvestovania Panne Márii v Bratislave, za ktorú získali od Pamiatkového ústavu v Bratislave cenu za pamiatkovú obnovu v roku 2000.

Architektúra a plastika

Reštaurátorské a rekonštrukčné práce kamenných architektonických článkov, štukovej výzdoby a kamennej plastickej výzdoby realizuje Združenie pre reštaurovanie a obnovu pamiatok Villard v autorskej trojici akad. soch. Vladimír Višváder, prof. akad. soch. Jozef Porubovič a Ing. Tibor Machata.

„Pracujeme v úzkej spolupráci s kolegami reštaurátormi maliarmi,“ hovorí Vladimír Višváder, „lebo tak sa dá dosiahnuť komplexný účinok spoločného úsilia. Samozrejme, ďalej je dôležitá súčinnosť s metodikom z Krajského pamiatkového úradu, pri ktorej sa finalizuje originalita výrazu, pôsobiaceho na diváka.“

Aj v tomto prípade bola miera reštaurovania rozsiahla a daná záchranou originálov. Zachraňuje sa najmä podstata materiálov, ktoré vizuálne pôsobia na návštevníkov chrámového priestoru. Na dopĺňanie poškodených častí sa používajú špičkové materiály podľa európskeho štandardu. Združenie Villard sa v súčasnosti podieľa aj na komplexnej rekonštrukcii ďalšej významnej gotickej pamiatky na Slovensku – Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  5. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  6. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  2. Ďalší ekologický krok BILLA
  3. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  4. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  5. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  6. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 234
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 10 677
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 370
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 7 979
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 963
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 770
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 481
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 163
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  2. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  3. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  4. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  7. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  8. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 349
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 7 014
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 5 331
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 4 852
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 029
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 666
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 656
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu