BRATISLAVA. Zvýšenie daní z nehnuteľností nevyrieši financovanie hlavného mesta. Je nesystémové, nepripravené a nespravodlivé. Peniaze treba získať od štátu či z úspor v príspevkových organizáciách. Myslí si to poslanecký Bratislavský klub (Zmena zdola, KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, Naša Bratislava a nezávislí poslanci), ktorému šéfuje Ján Budaj. Mestský parlament má o zvyšovaní daní rokovať tento mesiac. Klub už dnes avizuje, že žiadne zvyšovanie daní nepodporí, ak návrh neodzrkadlí verejné záujmy a ak pôjde o neprimerané zvýšenie.
"Ani stopercentné zvýšenie daní za bývanie neprinesie vyriešenie financovania hlavného mesta. Do mestskej pokladnice nepribudne viac, než jedno percento rozpočtu," zdôrazňuje klub s tým, že zmenu financovania mesta treba urobiť na úrovni štátu a systémovo. "Oveľa vyššie sumy môže mesto získať z úspor v príspevkových organizáciách. Napríklad Mestská polícia, ktorá je bez reálnych kompetencií, spotrebúva sedem miliónov eur ročne," podotýka klub. Práve túto sumu si mesto ročne sľubuje zo zvýšenia daní. "V rozpočte na budúci rok sa však neprejavuje žiadna racionalizácia spotreby Mestskej polície, ani ostatných mestských príspevkových organizácií," poukazuje klub.
Oveľa vyššie sumy môže tiež podľa Bratislavského klubu mesto získať z mestských akciových spoločností. "Vedenia všetkých mestských podnikov boli tento rok vymenené s prísľubom, že to značí koniec plytvaniu a korupcie. No v rozpočte na rok 2016 sa od týchto podnikov neočakáva žiadne zlepšenie hospodárskych výsledkov a zvýšené príjmy majú mestu zabezpečiť občania cez zvýšenie daní," zdôrazňuje klub.
Zvyšovanie daní je tiež podľa klubu nepripravené, keďže nebolo odôvodnené a obhájené ani len pred zastupiteľstvami mestských častí, nieto ešte v dialógu s bratislavskou verejnosťou. Klub ho tiež označil za nespravodlivé. "Lebo nie je žiaden vecný dôvod zvýšením daní pýtať peniaze iba od občanov. Podľa primátorovej koncepcie sa dane pre veľké výrobné a energetické podniky majú zvýšiť o nula percent," poukazuje klub.
Zdaňovanie sa tiež podľa klubu riadi zastaranými koeficientmi, kedy výšku dane udáva iba vzdialenosť od centra mesta. "Takto sa stáva, že najlukratívnejšie lokality, akými sú napríklad Strmé vŕšky, budú aj naďalej zdaňované podľa najnižších sadzieb," zdôrazňuje klub, ktorému sa tiež nepáči, že zdaňovanie sa neriadi reálnou cenou tej- ktorej nehnuteľnosti. "Tak je tomu inde vo svete."
Podľa klubu má mesto predložiť cieľavedomú koncepciu daní, ktorá bude vytvárať daňové impulzy vo verejnom záujme. "Napríklad sa dá zavedením špecifických daní dosiahnuť, aby developéri a iní stavitelia nenechávali už postavené nehnuteľnosti celé roky bez kolaudácie, čím sa vyhýbajú plateniu bežných daní z nehnuteľností," navrhuje klub. Primátor vyzýva, aby predložil a pred verejnosťou obhájil svoju koncepciou daňovej politiky i aby prikročil k legislatívnym iniciatívam.
Primátor najprv prišiel s návrhom na stopercentné zvýšenie daní. Neskôr ho upravil na 70-percentné zvýšenie pre byty a domy, pri stavebných pozemkoch však percentá pridal. "Upravený primátorov návrh oproti tomu pôvodnému znižuje daňové zaťaženie na byty a stavby na bývanie o 30 percent a navyšuje dane zo stavebných pozemkov o dodatočných 50 percent tak, aby sadzba motivovala stavebníkov k čo najrýchlejšiemu dokončeniu stavby," informovala hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. O 10 percent chce tiež primátor zvýšiť i dane za chaty, garáže, priemyselné či energetické stavby.
Takýto upravený návrh minulý týždeň odobrila mestská rada. Voči pôvodnému návrhu sa však zastupiteľstvá mnohých mestských častí postavili proti.
