Viceprimátor Braňo Hochel (vpravo) má na starosti mestské financie.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
V auguste musí totiž Bratislava splatiť Deutsche Bank Luxembourg (podľa terajšieho kurzu koruna – jen) okolo 3,6 miliardy korún, a tie mesto nemá. Keďže finančníci mesta predpokladajú, že hospodárenie mesta v minulom roku skončilo s prebytkom 900 miliónov korún, treba ešte nájsť 2,7 miliardy.
Podľa vedenia mesta sa Bratislava nemusí obávať situácie podobnej tej, v akej sa kedysi ocitli Košice. Tie nevedeli dlh splatiť, a preto na predaj ponúkali mestské lesy. Vedenie nášho magistrátu je vraj pod paľbou otázok finančných inštitúcií, ktoré sa zaujímajú o reštrukturalizáciu dlhu. „Listom sme sa obrátili na všetky slovenské banky, aj na zahraničné,“ tvrdí primátor, „nešpecifikovali sme jeden spôsob ako riešenia dlhu, nechali sme na výber viacero možností. Podľa výhodnosti ponúk, ktoré dostaneme späť, sa budeme rozhodovať ďalej.“
Zníženie dlhovej služby možno vyriešiť krátkodobým preklenovacím úverom na jeden alebo dva roky a následným vydaním obligácií s dlhou dobou splatnosti alebo úverom na päť a viac rokov. Reštrukturalizáciu dlhu musia schváliť poslanci. Ako záruka sa mestský majetok zakladať nebude. „Bratislava má také dobré meno, že s týmto nepočítame,“ povedal Hochel.
Neutešenú situáciu v mestskej pokladni chce primátor riešiť aj dlhodobými zásahmi. Ako povedal, príde k zníženiu počtu pracovníkov magistrátu o niekoľko desiatok, rovnako poslancom navrhne zlúčenie či zrušenie niektorých príspevkových organizácií. Celkom ich má mesto 13 (napr. Park kultúry a oddychu, Zoo, Bratislavská informačná služba, Marianum či Generálny investor mesta Bratislava atď). Zatiaľ nechcel povedať, ktorých organizácií sa zmeny dotknú. Zmeny by sa mali udiať ešte v prvom štvrťroku.
Razantnejší prístup zvolí primátor aj v odpredaji podielu mesta v obchodných spoločnostiach, ktoré neprinášajú zisk. Predať podiely sa snažilo bývalé vedenie mesta, okrem Istrobanky mu tento zámer nevyšiel.
INGRID DROZDÍKOVÁ
