dôchodcom, pripomenúť, že kus železa za 8-tisíc korún im po pol roku od inštalácie bude pre zablokovanie signálu nanič. Tak ako mnohým iným podnikavcom, ani im sa tiež nič nestalo.
Prvý kontakt s UPC na Lamačskej bol „úžasný“. Chcela som vedieť, čo mám urobiť preto, aby nefunkčná anténa mohla byť spojazdnená. Dostala som tri informácie.
Prvá verzia – objednávku s vlastníckym listom môžem odfaxovať; druhá verzia – prísť osobne a objednávku tam vyplniť bez zaplatenia hotovosti, pretože mi vystavia šek, a ten môžem vybaviť cez poštu. Tretia verzia – prísť s plnou mocou objednávateľa káblovej televízie, podľa slov pracovníčky zákazníckeho centra – a to aj bez notársky overeného podpisu objednávateľa.
Vybrala som si tretiu verziu. Keď som tam však s plnou mocou prišla, mladá pracovníčka tvrdila, že to nie je ten správny dokument. Na môj protest sa išla poradiť s pani vedúcou. Tá sa ako sfinga zo svojho zaskleného trónu ani nepohla, moje argumenty ju vôbec nezaujímali.
Stálo ma to 28 korún za dopravu, stratu času, stratu nervov. Ak by som si mohla vybrať, tak UPC určite nie. Ešte šťastie, že nie som na nich bytostne odkázaná, žiaľ, moji najbližší áno. A pre nich ten gordický uzol musím nejako rozťať. Prečítajú si môj poznatok zo zákazníckeho centra UPC aj tí najvyšší? Keď som sa ich na mieste domáhala, nedalo sa. O tom, či sme volili tých správnych, bude svedčiť aj demonopolizácia nielen UPC, ale retrospektívne aj postihy podvodníkov, ktorí sa nabalili a sťažnosti občanov sú im ukradnuté. Aby mi nebolo ľúto, ešte raz som pokusne zavolala do zákazníckeho centra UPC, čo všetko treba mať vybavené. A čuduj sa svete! Opäť novinka, treba priniesť so sebou hotovosť. Aké to mám informácie o šeku?
Stačilo by tak málo! Aby s technikmi prišiel jeden gramotný administrátor UPC a u starých, nevládnych ľudí všetko na mieste vybavil. Ale to by som asi chcela veľa!
Autor: GABRIELA KOVAČÍKOVÁ
