BRATISLAVA. Bratislavská radnica navrhuje od budúceho roka zvýšiť daň z nehnuteľnosti, no už teraz sa chystá robiť poriadok v jej výbere. Bratislavské domácnosti preto v najbližšom čase navštívia kontrolóri z mestských častí. Tých si najalo hlavné mesto, aby skontrolovali, či ľudia naozaj platia toľko, koľko majú. Začať by mali o týždeň alebo o dva. Naposledy totiž daňovníkov radnica kontrolovala pred desiatimi rokmi. Kontrolóri budú obchádzať domácnosti a zisťovať, či napríklad veľkosť domu súhlasí s tým, čo je zaznamenané v databáze.
"Od toho si sľubujeme zvýšenie príjmu z dane o 400-tisíc eur ročne," priblížil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal dnes na stretnutí s novinármi.
Bratislavský primátor Nesrovnal dnes pred novinármi vysvetľoval, čo ho viedlo k návrhu dvojnásobne zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Pripúšťa síce, že zvyšovanie daní nie je populárnym opatrením, no práve daň z nehnuteľnosti je pre hlavné mesto jediný zdroj príjmov, ktorý vie samo určovať. Táto daň totiž predstavuje takmer pätinu príjmov mesta. "Je to jediný nástroj, ktorý máme v rukách," hovorí primátor Nesrovnal na margo návrhu jej 100-percentného zvýšenia.
Zároveň pripomína, že jeho návrh sa netýka všetkých oblastí dane z nehnuteľnosti, zvyšovať navrhuje len sadzby týkajúce sa stavieb na pôdohospodársku produkciu, domov, bytov, nebytových priestorov a stavebných pozemkov. Celkovo tak ide podľa primátora v priemere o 12 percentné zvýšenie dane z nehnuteľnosti.
Mesačne okolo dvoch eur plus
Primátor Bratislavy Nesrovnal vysvetľuje, že po prijatí návrhu by sa daň za priemerný trojizbový byt mesačne zvýšila o 2,25 eura. Podľa neho nejde o také výrazné zvýšenie, preto nerozumie vlne kritiky a nesúhlasu, ktorá sa strhla. Zvýšenie dane odôvodňuje tým, že súčasná sadzba je veľmi nízka v pomere k cenám nehnuteľností.
V súčasnosti majiteľ bytu s priemernou rozlohou 67 metrov štvorcových zaplatí ročne daň z nehnuteľnosti 27 eur. Po zvýšení sadzby by daň za takto veľký byt stúpla na 54 eur za rok, čo predstavuje priemernú mesačnú daň 4,50 eura. V ústrety však chce radnica vyjsť starším ľudom, navrhuje totiž znížiť vekovú hranicu pre daňovú úľavu zo 70 na 62 rokov. Peniaze, ktoré by mesto zvýšením dane dostalo do rozpočtu, chce radnica investovať do opravy ciest, nákupu nových odpadkových košov či do zlepšenia bezpečnosti v hlavnom meste. Navyše, mesto má príliš veľký rozdiel medzi sadzbami dane pri stavbách. Podľa zákona môže byť rozdiel medzi najvyššou a najnižšou sadzbou maximálne 10 percent, no hlavné mesto má tento rozdiel 28-násobný. "Musíme to napraviť, lebo takto porušujeme zákon," vysvetlil primátor s tým, že navrhovaná zmena dane dokáže tento rozdiel medzi sadzbami znížiť.
Dôvodom snahy zvýšiť dane je podľa primátora Nesrovnala aj fakt, že Bratislava je dlhodobo nespravodlivo financovaná a má dokonca menší daňový príjem na jednu osobu ako iné krajské mestá, kde je menej obyvateľov. Finančnej situácii nepomáha ani nesprávne sčítanie ľudu, podľa ktorého tak hlavné mesto dostáva od štátu približne o 8,5 milióna eur menej. Podľa štatistického úradu má v Bratislave nahlásený trvalý pobyt 419 678 ľudí. No radnica si dala tú námahu a v spolupráci s mestskými časťami zrátala skutočný počet obyvateľov Bratislavy. Podľa týchto výpočtov je na trvalý pobyt v hlavnom meste nahlásených 453 934 ľudí. V prípade, že sa k tomu prirátajú aj ľudia, ktorí majú v Bratislave prechodný pobyt, ide podľa primátora o stratu až 16,8 milióna eur ročne, ktoré by mesto mohlo mať vo svojom rozpočte.
Zvýšením dane z nehnuteľností chce mesto Bratislava zabezpečiť príjem do dlhodobo podvyživeného rozpočtu mesta aj mestských častí na zabezpečovanie samosprávnych funkcií. Dvojnásobné zvýšenie ročnej dane však podľa mestských častí nie je cesta. Väčšina z nich totiž s takýmto návrhom nesúhlasí. Primátor Nesrovnal síce chápe, že zvyšovanie daní nie je populárnym opatrením, no čakal viac podpory od starostov.
Konečné slovo - mestskí poslanci
"Sklamal ma postoj niektorých starostov, že nevedeli poslancom aspoň vysvetliť postavenie Bratislavy a zložitosť financovania," rozhorčoval sa Nesrovnal. Dodal, že so starostami o pripravovanom materiáli hovoril a vysvetlil im aj to, kam výnos z peňazí pôjde. Daň z nehnuteľnosti pritom nejde len do kasy mestu, s mestskými časťami si ju totiž delí na polovicu. V súčasnosti celkový výnos z dane z nehnuteľnosti predstavuje približne 55 miliónov eur ročne. Úprava dane by do mesta a mestských častí priniesla približne sedem miliónov eur. Väčšie mestské časti by si prilepšili o státisíce eur, tým okrajovejším by do rozpočtu pribudlo od 10 - až po takmer 60-tisíc eur.
Zmeniť sadzbu dane môže mesto len zmenou všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Návrh dostali mestské časti na stôl v septembri a mali 30 dní na to, aby sa k nemu vyjadrili. Nesúhlasne sa k návrhu mesta postavili napríklad poslanci v Karlovej Vsi, Rusovciach, Jarovciach, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Devíne, Podunajských Biskupiciach, v Záhorskej Bystrici, Lamači, vo Vrakuni, Starom Meste, Ružinove, Novom Meste či v Dúbravke. Konečné slovo však budú mať až bratislavskí mestskí poslanci, ktorí by mali o návrhu rokovať v novembri. Na prijatie VZN je potrebná trojpätinová väčšina prítomných poslancov. Ak však s návrhom nesúhlasí najmenej 10 mestských častí, schváliť ho môžu len tri pätiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.
