BRATISLAVA. Bratislava má síce porovnateľnú sadzbu dane z nehnuteľností s ostatnými mestami, ale ich trhová hodnota a príjmy Bratislavčanov dosahujú v priemere dvojnásobnú výšku. Tvrdí to primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal na margo navrhovaného stopercentného zvyšovania daní z nehnuteľností. Takáto disproporcia podľa neho nie je v poriadku a potvrdzuje vraj evidentnú chybu v systéme. Hlava mesta podotýka, že pri trojizbovom byte má napríklad Bratislavčan po novom zaplatiť viac o asi 2,25 eura mesačne, čo je cena za jednu kávu.
"Ak si to prepočítame, za priemerný trojizbový byt s rozlohou 67 štvorcových metrov v súčasnosti majiteľ bytu zaplatí ročne za daň z nehnuteľnosti 27 eur. To je v porovnaní k cenám nehnuteľností nízka suma," podotýka Nesrovnal. Podľa navrhovanej úpravy daňovej sadzby by majiteľ bytu musel po novom zaplatiť dvojnásobok, teda 54 eur, čo znamená mesačnú daň vo výške 4,50 eura. "Čiže o 2,25 eura mesačne viac, ako zaplatí teraz. Nechcem to zľahčovať, ale de facto je to cena jednej kávy," zdôrazňuje primátor.
Nesrovnal tiež podotýka, že dane v Bratislave sa menili naposledy v roku 2011 s platnosťou od 2012, no pre podnikateľov sa menili pravidelne, čo nie je podľa neho spravodlivé.
Mesto tiež musí podľa primátora upraviť daň z nehnuteľnosti, lebo Bratislava prekračuje zákonom povolený desaťnásobok rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou. "Korekcia je teda nutná už len čo sa týka učineniu zadosť právnym predpisom. Navyše, Bratislava dostáva od štátu menej ako iné krajské mestá," podotýka ďalej Nesrovnal s tým, že Banská Bystrica dostáva na dani z príjmu fyzických osôb asi 274 eur na obyvateľa, Košice zasa 255 eur na obyvateľa, pričom Bratislava len 249 eur.
Výber dane vraj nie je problém
Výber dane z nehnuteľnosti v Bratislave podľa primátora nie je problémom, úspešne sa vraj vyberie 99 percent z nich. "Problém je skôr v kontrole potvrdenia skutočnosti, či sú rozlohy bytových či nebytových priestorov skutočne také, aké sú nahlasované," tvrdí Nesrovnal. Mesto teda podľa neho vytvorilo inštitút kontrolórov - zamestnancov z jednotlivých mestských častí, ktorí v najbližšom období prejdú bratislavské domácnosti a budú kontrolovať, či všetci daňovníci platia dane za takú rozlohu bytu či domu, ako deklarovali v daňovom priznaní.
Navrhované stopercentné zvyšovanie daní už odmietlo Staré i Nové Mesto, Ružinov, Karlova Ves, Lamač, Rusovce, Jarovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Devín či Devínska Nová Ves. Ročná sadzba dane napríklad z bytov na území mestských častí Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač sa má podľa nového návrhu zvýšiť z 0,35 na 0,70 eura za každý aj začatý štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu. V Novom Meste, Ružinove, Petržalke, Karlovej Vsi, Dúbravke, Devínskej Novej Vsi, Rači, Podunajských Biskupiciach a Vrakuni to má byť zase zvýšenie z 0,39 na 0,78 eura za m2.
Staromešťania by mali podľa návrhu ročne zaplatiť za byt namiesto 0,47 eura za m2 sumu 0,94 eura.
Daňové úľavy
Mesto chce okrem zvyšovania daní tiež znížiť vekovú hranicu na poskytnutie daňovej úľavy zo súčasných 70 rokov na 62 rokov.
Úprava sadzby dane prinesie do rozpočtu asi sedem miliónov eur. Výnos sa rozdelí na polovicu medzi mesto a mestské časti, ktoré si 3,5 milióna eur rozdelia podľa percentuálneho prepočtu. Nesrovnal tvrdí, že peniaze použije do dopravnej infraštruktúry, do čistoty v meste, zvýšenia bezpečnosti občanov či kvalitnejších verejných služieb. "Spolu s poslancami pripravíme konkrétny zoznam opatrení," sľubuje.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová vylučuje, že by zvýšenie daní malo nejaký súvis so snahou primátora a starostov obmedziť hazard na území Bratislavy. Príjmy z hazardu však každoročne prinášajú do mestskej kasy asi štyri milióny eur.
Mestský parlament sa návrhom nového nariadenia má zaoberať na svojom novembrovom zasadnutí.
