BRATISLAVA. Bratislavský magistrát chce najskôr vyriešiť revitalizáciu časti nábrežia Dunaja na ľavom brehu, až potom sa bude zaoberať revitalizáciou pravého nábrežia rieky. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová v súvislosti s občianskou výzvou na obnovu nábrežia Dunaja na petržalskej strane, ktoré bolo v minulosti známe aj ako kúpalisko Lido.
Podľa nej mesto víta záujem Bratislavčanov o život v meste a o úpravu verejných priestranstiev, ale je nevyhnutné najskôr vyriešiť ľavý breh rieky, čo je dunajská promenáda a bratislavský Park kultúry a oddychu.
Zástupca aktivistov a členom občianskeho združenia Bratislavské rožky Jakub Kuruc odovzdal na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy Občiansku výzvu za revitalizáciu pravého nábrežia Dunaja. Výzvu podpísalo a podporilo približne osemsto Bratislavčanov.
So zbieraním podpisov začali v auguste tohto roka počas realizácie projektu a výstavy Spomienky na Lido. Pod výzvu sa podpísali ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa nábrežie spolu s dostavbou Starého mosta opäť zazelenalo a opäť sa stalo miestom na oddych, relax a zábavu. Kuruc agentúru SITA informoval, že keďže idea kompaktného mesta spojeného s riekou je bratislavskému primátorovi Ivovi Nesrovnalovi blízka a netajil sa ňou ani vo svojom volebnom programe, aktivisti veria, že primátor vyjde ich snahe v ústrety. Podľa Kuruca, športovo-rekreačná lokalita bývalého Lida je na zozname petržalských pamätihodností, ktorý vyhotovila historička Viera Obuchová. Kuruc ďalej pripomenul aj to, že kultiváciou a úpravou tohto územia by primátor vrátil Bratislavčanom aj kus ich minulosti.
Prvé zmienky o Lide ako o kúpeľoch na pravom brehu Dunaja sa zachovali z roku 1927. V tom období mal Dunaj plytké brehy, ktoré pomaly prechádzali do piesočnatej pláže. Začiatkom 20. storočia patrilo Lido spolu s ďalšími miestami na kúpanie k známym bratislavským adresám, kde sa ľudia stretávali po práci alebo po škole.
Dalo sa sem doplávať priamo po Dunaji alebo doviezť električkou, ktorá v minulosti premávala do Petržalky. Kúpalisko tvorili upravený štrkový breh Dunaja a malý drevený bazén, do ktorého pretekala riečna voda. V medzivojnovom období sem priviezli palmy z botanickej záhrady. Postupne pribudol k malému drevenému aj väčší betónový bazén s murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, kabínky na prezliekanie, sprchy, stánky s občerstvením, volejbalové ihrisko a stolnotenisové stoly. Na kúpalisku vyrastalo aj veľa legiend zo slovenského spoločenského, vedeckého a kultúrneho života. Okrem Júliusa Satinského to boli Stano Dančiak, Milan Lasica, Marián Varga, Paľo Hammel či Boris Filan.
