Dvor katovho domu na Baštovej ulici je už zbúraný.FOTO SME – PAVOL MAJER
Jednou z najmalebnejších uličiek v meste je Baštová ulica so zabudovanými stredovekými oblúkmi pri jej vyústení do Michalskej ulice. Pred stáročiami ju nazývali Zwingergasse, lebo sa pozdĺž nej ťahali severné hradby. Žiaľ, v posledných rokoch väčšina starých budov v tejto zaujímavej uličke zmizla.
Na rohu Baštovej a Klariskej ulice, v dome oproti kláštoru klarisiek sa nachádzal kúpeľ známy ako Nunnenpadstuben (kúpeľ mníšok). V roku 1464 vlastnila kúpeľ bohatá meštianska rodina Flinsovcov, v 16. storočí patril mestu. Vtedy bol známy ako mestský parný kúpeľ a ľudovo jednoducho ako horný kúpeľ, na rozdiel od kúpeľa neďaleko Rybárskej brány, ktorý volali dolný kúpeľ. V 16. storočí bol už majetkom mesta. Namiesto starého kúpeľného domu postavila ortodoxná židovská náboženská obec rituálny kúpeľ, ktorý sa ľudovo nazýval jednoducho – židovský kúpeľ.
Tichú uličku istý čas volali aj Katovou ulicou, lebo tu vlastnil dom mestský kat a býval v ňom so svojimi pomocníkmi. Dom s neobyčajne romantickým dvorom zbúrali len pred niekoľkými rokmi.
Ulicu pomenovali po zámočníkoch
Naproti Baštovej ulici vyúsťuje do Michalskej Zámočnícka ulica. Úzka kľukatá ulica vedie k Františkánskemu námestiu. O jej starobylosti svedčia zvyšky starého mestského opevnenia, ktoré sa ešte zachovali v nejednom dvore na severnej strane ulice. Z dvorového frontu týchto domov je nádherný výhľad na malebnú mestskú priekopu, v bezprostrednom okolí Michalskej brány čiastočne ešte zachovanú. Zvyšky starých bášt tu dosiaľ slúžia ako sklady, dokonca aj ako obytné priestory; aj hostinec Albert má záhradku na starých mestských hradbách, na ktorých ešte vidieť strieľne. Stojí tu aj stará Prašná bašta, ktorá je obývaná. Ulica dostala meno po zámočníkoch, ktorí tam mali domy aj dielne.
Na Zámočníckej sa narodil slávny archeológ
Zámočnícka ulica od začiatku 20. storočia až do prevratu niesla meno slávneho maďarského archeológa Florida Rómera, ktorý sa tu 12. apríla 1815 narodil. Po ukončení štúdia vstúpil ako kňaz do rádu benediktínov a v rokoch 1845 – 1848 vyučoval na prešporskej Akadémii ako profesor prírodných vied. Keď v Uhorsku vypukol boj za slobodu, ako dobrovoľník vstúpil do maďarskej armády a slúžil v nej v hodnosti nadporučíka. Pre jeho vzplanutie ho odsúdili na osem rokov ťažkého žalára, tri roky si odpykal v Olomouci. Keď ho prepustili na slobodu, prebíjal sa ako súkromný učiteľ. Napokon dostal miesto stredoškolského profesora v Rábe, kde pôsobil v rokoch 1857 – 1862. Floridus Rómer bol priekopníkom na poli archeológie, jeho začaté dielo dokončili jeho žiaci a pozdvihli ho na európsku úroveň. Bol členom maďarskej akadémie vied a čestným členom nespočetných zahraničných vedeckých spoločností.
Treba ešte spomenúť, že v roku 1590 vypukol v tejto ulici rozsiahly požiar, pri ktorom okrem dómu, františkánskeho kostola, radnice a niekoľkých verejných i súkromných stavieb takmer celé mesto ľahlo popolom.
(Nabudúce Biela a Františkánska ulica.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marečin PT
