Volejbalistka Martina Veiglová získala počas študijného pobytu v Amerike množstvo individuálnych ocenení v tamojších súťažiach. FOTO - ARCHÍV
S volejbalom začínala ako 12-ročná na Základnej škole Bilíkova. Neskôr hrávala za Tatran Devín a odtiaľ nasledoval prestup do extraligového Pezinka, kde odohrala štyri sezóny v ženskej extralige, bola aj v kadetskom reprezentačnom výbere Slovenska. Reč je o 22-ročnej Bratislavčanke Martine Veiglovej, ktorá v súčasnosti študuje a hráva v Spojených štátoch amerických. „Do Ameriky som odišla pred tromi rokmi. Lákalo ma štúdium v zahraničí a tak som sa rozhodovala medzi Nemeckom a USA. Amerika zvíťazila preto, že tam nerozdeľujú štúdium od športu. Je výhodné hrať volejbal za školu, v ktorej študujete,“ povedala usmievavá Veiglová. Študovať sa vybrala celkom sama a jej prvé kroky smerovali priamo do Arizony. Tu hrala v najvyššej školskej divízií. Po roku pôsobenia bola vyhlásená za najlepšiu hráčku roka v jednej konferencií. Zdalo sa, že odlúčenie od blízkych zvládla dobre. „Zdanie klame. Bolo to veľmi náročné, ale mala som šťastie. Natrafila som na dobrú trénerku Kerry Messersmithovú, ktorá mi pomáhala. Všade ma sprevádzala a pripravila mi nahustený program a tak som často nemala vôbec čas uvedomiť si, že mi chýbajú moji blízki. Domov som sa prvýkrát prišla pozrieť až o pol roka,“ dodala mladá Bratislavčanka.
Z Arizony do Georgie
Po absolvovaní prvého ročníka mala množstvo ponúk z iných škôl. Napokon sa rozhodla odísť s osobou, ktorá jej najviac pomohla. „Trénerka dostala ponuku v Georgii, konkrétne v Statesboro. A tak som odišla s ňou.“ V Statesboro študuje Martina už druhý rok a venuje sa hotelovému a reštauračnému manažmentu. Je to päťdesiattisícové študentské mestečko, pretože v ňom žije až jedna tretina študentov univerzity. Aj napriek takému vysokému počtu študujúcich Martina nielen v meste, ale ani v rôznych súťažiach nestretla žiadnu „slovenskú dušu“. „Je to prekvapivé, ale je to tak. Je tu veľa cudzincov, najmä Brazílčanov, no na Slováka či Čecha som zatiaľ nenarazila. To je aj dobré, pretože som nemala možnosť jazykovo leňošiť a okrem oficiálnych záležitostí rozprávať rodnou rečou tak ako mnohí iní.“
Rozhodnutie odkladá
Univerzitný šport funguje v Amerike čisto na amatérskej báze. Žiadne peniaze za odvedenú hru športovci nedostávajú. Bolo by to proti platným pravidlám. „Hradia nám plné štipendium. To sú najväčšie finančné položky. Čo sa týka športu, podmienky a prístup kompetentných ľudí je k akémukoľvek športu neporovnateľný so Slovenskom.“
Martinu čaká ešte jeden a polročné štúdium. Aj napriek tomu, že to nie je dlhá doba, neuvažuje čo, bude ďalej. Je možné, že zanechá aj volejbal. „Moje štúdium je päťročné. Mám za sebou už tri, športovať sa môže len štyri roky. Takže ma čaká ročná pauza. Neviem, či v budúcnosti budem hrať volejbal. V Amerike profesionálna liga neexistuje. Ak budem chcieť pokračovať, tak jedine niekde v Európe. Rozhodnutie odkladám na neskoršie obdobie.“
MIROSLAV HÝLEK
