Segnerova kúria Michalská 7 (polovica 17. storočia). Konzoly sú ukončené zvieracími tvárami so silno expresívnym výrazom. Na fasáde sú zase tváre divých mužov. Ich fúzy a vlasy sú stvárnené ako listy, čím sa naznačuje ich divý prírodný pôvod.
Sochy na vojenských kasárňach pochádzajú z obdobia prvej republiky. Majú vyjadrovať silu, odhodlanosť a statočnosť. Znázorňujú vojakov brániacich Československú republiku. Sochár si však vzal poučenie z barokového sochárstva. Sochy, ktoré sú umiestnené vysoko, sa prispôsobujú odlišným proporciám. Krky vojakov, ktoré sú z priameho pohľadu trochu pridlhé, sa z podhľadu diváka stojaceho na chodníku opticky skrátia.
Hlava anjela s krídlami na renesančnom portáli z 30-tych rokov 17. storočia na Kapitulskej 26 (budova bohosloveckej fakulty). Pôvodne mali zobrazenia anjelských tvári ochrannú funkciu, tu je však anjel použitý už iba ako dekorácia.
Hlava Hermesa na Obchodnej ulici (19. storočie). Jej stvárnenie vychádza z dobového romantického prejavu, preferujúceho krásu a preduchovnenosť.
Maskarón na opornom pilieri Hlavného námestia 2. Bol to pôvodne gotický dom s vlastnou vežou. V 15. storočí pri prestavbe domu pribudol aj maskarón divého muža v zaujímavom výtvarnom prevedení.
Tvár Krista na torze sochy Veroniky z kalvárie (začiatok 18. stor.). Keď Kristus niesol svoj kríž na Kalváriu, Veronika mu podľa historického podania utrela plátennou látkou tvár. Na nej sa vraj zachoval plastický otlačok jeho tváre. Práve tento moment zachytil tvorca bratislavskej kalvárie na soche Veroniky. Socha je umiestnená na dvore Starej radnice. Patrí tiež k bratislavským tváram, ktoré si málokto všimne.
Portrét kráľovnej Alžbety na svorníku v klenbe Starej radnice. Celý výtvarný program výzdoby svorníkov podjazdu bol vyjadrením lojality mestského patriciátu voči panovníckemu dvoru.
Laurinská 7 – pôvodne tu stál renesančný dom zo 17. storočia. V roku 1911 ho zbúrali a postavili nový. Do jeho priečelia boli však zakomponované pôvodné konzoly. Sú to originály z polovice 17. storočia. Typické štylizované renesančné zobrazenia tvárí zvierat, ktoré už stratili vnútorný obsah a zmenili sa na výtvarnú hru umelca, upútavajúcu pohľad diváka.
