Illesházyho palác na Ventúrskej 7 bol začiatkom 18. storočia prestavaný. Na fasáde sa zachovali práve tieto pilastre. Ľavá strana zobrazuje divého muža na pozadí, ktoré znázorňuje divú prírodu. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Zatiaľ čo interiéry stredovekých katedrál vyjadrovali túžbu po Bohu a zobrazenia v nich boli po formálnej stránke krásne a ušľachtilé, na vonkajšej strane stavby sa ocitli príšery, draky a beštie. Bol to tzv. ochranný prvok. Aby zlí duchovia nevnikli dovnútra objektov, zastrašovali ich znetvorenými tvárami na fasáde. Druhým spôsobom ochrany pred zlými duchmi bolo znázorňovanie tvárí dobrých bytostí ako anjelov a serafov.
Koncom stredoveku sa popri šľachte a cirkvi začínala presadzovať vrstva meštianstva. Bohatla a získavala sebavedomie. Do svojich obydlí prenášala náboženské prvky. Jedným z nich sú práve tváre na fasádach domov. Ich podoby však už nemali funkciu náboženskú, ale praktickú a pragmatickú, ochranu samotného domu pred zlými silami. Fyzickú ochranu zabezpečovala masívna brána so závorou a duchovnú ochranu tvár maskaróna nad portálom, oknom alebo na opornom pilieri.
V období novoveku (16.-17. storočie) zobrazenia tvárí na fasádach už stratili ochrannú funkciu a boli jedným zo spôsobov, ktorým umelec upútaval pozornosť divákov. Renesančné umenie vynieslo do pozornosti opäť maskaróny a tie sa stali v tomto období módnou maniérou. Fasády budov aj fontány boli nimi doslova „oblepované“. Keďže renesancia čerpala inšpiráciu z antiky, tváre sa preberali z bájí a mýtov. Do móda prišli herkulovia, panovia, diví muži, divožienky.
V 19. storočí sa v rámci prevládajúceho romantického výtvarného prejavu objavujú na fasádach domov už len pekné a preduchovnené podoby tvárí. Koncom 19. storočia strácajú akýkoľvek obsah a sú len doplnkami ornamentálnej výzdoby priečelí. Pokračovanie na III. strane
