V polovici septembra minulého roka slávnostne odhalili zreštaurovanú Ganymedovu fontánu pred Slovenským národným divadlom. Dielo bratislavského rodáka, sochára Viktora Tilgnera sa zaskvelo v plnej kráse. Málokto však vie, že sa až dodnes nepozeráme na originál diela, ale na jeho kópiu.
Prečo sa dospelo k takémuto rozhodnutiu a kto ho urobil? Pri hľadaní odpovede u zodpovedných sa však vynorila ešte zaujímavejšia otázka. Kde sú originály sôch fontány teraz?
Obnovu fontány dostala pod gesciu organizácia mesta Paming, po metodickej stránke ju zabezpečovali pracovníci Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Tí by mali vedieť, kto vydal záväzné nariadenie vymeniť originál za kópie. Nariadenie sa však stratilo, zatiaľ sa ho nepodarilo získať ani Komore reštaurátorov, ani riaditeľovi Krajského pamiatkového úradu Marianovi Havlíkovi. „V novembri som žiadal Mestský ústav ochrany pamiatok o poskytnutie informácií. Stanovisko k návrhu umiestniť kópie namiesto originálu mi však neposlali, vraj sa stratilo. Poslali mi ale doplnok k tomuto stanovisku. Z neho sa dá usudzovať, že mestskí pamiatkári súhlasili len s výmenou bronzových plastík zvieratiek za epoxidové kópie.“
Originály bronzových zvieratiek sú uschované v ateliéri istého sochára, aj keď sme narazili na tvrdenia, že boli rozdané alebo rozkradnuté. Tam sa nachádzajú aj menšie plastiky chlapcov z fontány.
Originál Ganymedovej plastiky sme našli v záhrade toho istého sochára. Prezradiť, kde to je, už v záujme samotného diela nemôžeme. Na koberčeku, poprikrývaný igelitom čaká Ganymedes, až sa nájdu finančné prostriedky na jeho záchranu.
Tak dnes vyzerá spomínané „zachovávanie plastiky v muzeálnych podmienkach“.
Paming však tvrdí: „Podľa nás sú originály náležite uložené.“
Hodnota sochy Ganymeda je dnes nevyčísliteľná.
Dnes teda máme pred národným divadlom obnovenú fontánu. Obnovu vykonával Paming, dodávateľom bola agentúra ROPO – Rybárik. Zodpovedný reštaurátor agentúry Ján Rybárik predložil ešte v januári 1994 návrh na reštaurovanie Ganymedovej fontány, v ktorom upozornil, že prvoradou úlohou ošetrenia a reštaurovania je záchrana a zachovanie originálu. Najdôležitejšie a najnáročnejšie vraj bude ošetrenie bronzových sôch fontány, ktoré treba demontovať a reštaurovať v ateliéri.
V záujme zachovania originálov navrhol Rybárik vytvoriť a na pôvodné miesto osadiť epoxidové patinované kópie. Originály sa tak mali zachrániť a zachovávať v muzeálnych podmienkach. Ani po desiatich rokoch sa Rybárik svojho návrhu zameniť originály kópiami nevzdal. Navyše mal čoraz presvedčivejší argument – plastika bola na tom skutočne stále horšie. Pôvodné mikropraskliny konštatované v roku 1994 boli už široké niekoľko milimetrov. K tomu podstatne prispel nešetrný spôsob násilného odstraňovania roky vznikajúcej patiny železnými kefami. Patina predtým tvorila prirodzenú ochranu sochy. Do trhlín tak vnikla voda, v zime zamrzla a dokončila to, čo sa „odborníkom“ nepodarilo.
Ak sa nariadenie nenájde, obnova bola protizákonná
Rybárikov návrh sa teda pred niekoľkými mesiacmi stal realitou. Nik nevie na čí pokyn. Riaditeľ štátneho pamiatkového ústavu Havlík sa chystá spomínané nariadenie hľadať v archíve bývalého obvodného úradu Bratislava I. „Pokúsim sa vyhľadať, či bolo vydané záväzné stanovisko. Ak nie, celý proces reštaurovania išiel mimo zákon. Myslím si, že stanovisko bolo vydané. Otázne je či reštaurovanie prebiehalo v súlade so schváleným zámerom.“
Nám sa podarilo získať interný list Mestského ústavu ochrany pamiatok z februára 1994, ktorý slúžil ako jeden z podkladov pre vypracovanie stanoviska. Hovorí sa v ňom o demontovaní, reštaurovaní a navrátení bronzových súčastí fontány späť na pôvodné miesto. Nechýba v ňom upozornenie, že J. Rybárik má špecializáciu na reštaurovanie kamených plastík a článkov architektúry v teréne. V liste sa preto vyžaduje uvedenie zodpovedného reštaurátora bronzových artefaktov, lebo „inak nebude môcť byť vydané záväzné nariadenie“.
Kde je originál, chcú vedieť aj reštaurátori
Osud originálu Ganymedovej plastiky trápi aj samotných reštaurátorov. Predseda predstavenstva Komory reštaurátorov Jozef Dorica a podpredseda Bedrich Hoffstädter chceli hlavne to, čo sa uvádza aj v internom liste Mestského ústavu ochrany pamiatok, aby bronz reštaurovala oprávnená osoba v súlade so zákonom. Ešte v októbri minulého roka žiadali vtedajšieho starostu a dnešného primátora Andreja Ďurkovského o informáciu na základe akého a kým vypracovaného metodického pamiatkového zámeru bola obnova realizovaná.
„Sme toho názoru, že je potrebné reštaurovať originály plastík a inštalovať ich na pôvodné miesto namiesto dočasných odliatkov.“ Nahradením pôvodných plastík odliatkami bol podľa nich znehodnotený celkový umelecko – historický výraz originálu jednej z najvýznamnejších a najexponovanejších pamiatok v historickom centre mesta.
Na svoje námietky sa však odpovede nedočkali, podobne ako my, keď sme opakovane žiadali kanceláriu terajšieho primátora o vyjadrenie k veci.
Kde je originál chce vedieť celá Komora reštaurátrov.
MILADA ČECHOVÁ
