FOTO - TASR
Ďurovčík si o svojej choreografii nemyslí, že je dokonalá, ale z klasických tanečníkov vykresal vraj toľko iskier, koľko sa dalo v spojitosti s emocionálne i eroticky poňatým libretom.
Na popremiérovej recepcii sa pri nás Ján Ďuročvík pristavil na niekoľko dúškov šampanského. Oproti ostatným hosťom v smokingoch žiaril v avngardnom červenom oblečení.
Už klasicky ste premiéru strávili mimo hľadiska?
„Jasné. V divadelnom bufete som si dával becherovku a kolu.“
Svoj dojem z premiéry nám teda tlmočiť nemôžete. Ako reagovali vaši priatelia?
„Hovorili, že plakali. Možno plačú ešte aj teraz… (Smiech.) Boli síce nadšení, ale viete, ako je to. Zainteresovaný pohľad nie je nikdy objektívny.“
Ako sa vám s baletným súborom pracovalo?
„Bolo to ťažké. Musel som ich presvedčiť, že každá postava je dôležitá, aj ten posledný tanečník vzadu. Na druhej strane – museli sme sa dohodnúť, že nie sú také dôležité arabesky, ale dušička, ktorú som z nich musel dostať von.“
Prispôsobovali ste im choreografiu?
„Dosť.“
Neprekážalo vám také obmedzovanie?
„Mne nič neprekáža.“
MILADA ČECHOVÁ
