BRATISLAVA. Aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene (BaO) upozorňujú na výrub ďalších stromov a ničenie zelene pri výstavbe novej obytnej štvrte Zuckermandel v Bratislave. Pre výstavbu Zuckermandlu padla za obeť už vyše stovka stromov a množstvo kríkov, o výrub ďalších dvoch investor žiada. Navyše, dobre nie je podľa aktivistov postarané ani o zeleň, ktorá ostala. "Verejná zeleň, ktorá doteraz robila prirodzenú zábranu medzi nábrežnou promenádou a hlučnou cestou, poskytovala tieň v letných horúčavách, je stále viac a viac ohrozená a ničená pre súkromný projekt," hovorí aktivista a staromestský poslanec Matej Vagač.
Spoločnosť J&T Real Estate, ktorá Zuckermandel stavia, však tvrdí, že sa od začiatku snaží výrub stromov minimalizovať a odstránili len tie, ktorých výrub bol nevyhnutný. "Spoločnosti J&T Real Estate záleží na objeme zelene v území, a preto ho oproti požiadavkám platného územného plánu zóny v Zuckermandli zdvojnásobíme. Zaplatili sme spoločenskú hodnotu všetkých drevín vyrúbaných v Zuckermandli a taktiež sme pripravení realizovať náhradnú výsadbu. Nad rámec požiadaviek územného plánu zachováme v Zuckermandli takmer 1 000 metrov štvorcových prírodných plôch," uviedla PR manažérka spoločnosti Katarína Krajňáková.
Povolenie z roku 2012
Investor už pre výstavbu Zuckermandlu vyrúbal 135 stromov a 879 metrov štvorcových kríkov. Povolenie dostal ešte v roku 2012. No 7. júla tohto roka sa konalo ďalšie výrubové konanie, investor v ňom žiada o odstránenie dvoch ďalších stromov, upozorňujú aktivisti. Krajňáková vysvetľuje, že žiadosť rozšírili pre vybudovanie vyústenia dažďovej kanalizácie, ktorá zberá dažďovú vodu z verejných priestranstiev celej mestskej štvrte Zuckermandel.
"Územie nemalo až do začiatku výstavby Zuckermandlu dažďovú kanalizáciu kompletne doriešenú. Objekt, ktorého súčasťou je prečerpávacia stanica, je nevyhnutný v prípade povodňových stavov, keď budú dažďové vody prečerpávané do Dunaja, čím sa predíde riziku zatopenia nábrežia," priblížila Krajňáková.
Podľa aktivistov však nie je dobre postarané ani o zeleň, ktorá na nábreží zostala. „Upozorňujem samosprávu a úrady, že počas obhliadky v teréne som identifikovala zvlášť hrubé a necitlivé zaobchádzanie s existujúcou zeleňou na nábreží. Pri výkopových prácach pre prekládku sietí boli obnažené koreňové systémy stromov, v niektorých prípadoch aj zničené bez náležitej ochrany a hlavne bez polievania," upozornila aktivistka a mestská poslankyňa Katarína Šimončičová. Podľa nej pri takomto prístupe sa môžu stromy počas letných horúčav poškodiť až tak, že úplne vyschnú. To staromestský úrad popiera, tvrdí, že korene stromov sú zakryté.
Doprava
Ďalšia verejná zeleň podľa aktivistov padne pri rozširovaní cesty na nábreží. Cesta sa tu má miestami rozšíriť zo štvorprúdovej na šesťprúdovú a zeleň sa v týchto miestach zúži na približne tri metre, upozorňuje Vagač.
"Takýto devastujúci prístup k verejným plochám zelene a rozširovanie nábrežnej cesty je nemoderné a v rozpore s opačnými tendenciami v mestách vyspelej Európy," vyčíta aktivista s tým, že takto sa zvýši hluk, emisie i prašnosť, ktoré budú sprevádzať chodcov na nábreží pred budúcim Zuckermandlom. Situáciu sa snaží vyriešiť aj starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.
"Starosta Števčík ihneď po svojom nástupe inicioval stretnutie s investorom, na ktorom ho požiadal, aby prehodnotil dopravnú časť stavby, teda aby zvážil podzemný variant aj s ohľadom na zeleň," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková. Ako dodala, investor však odpovedal, že projekt už je vo vysokom štádiu rozpracovanosti a jeho zmenou by sa stavba predražila. Investor však popiera, že by sa mal pás zelene v niektorých miestach na nábreží tak výrazne zúžiť. Naopak, po dobudovaní jazdného pruhu by sa mala zeleň ešte rozšíriť. V najužšom mieste bude podľa investora zeleň zaberať 5,2 metra, pričom v súčasnosti je tam pás zelene široký 4,6 metra. "Na mieste budú vysadené nové okrasné kroviny tak, aby bola promenáda od komunikácie clonená a zároveň, aby bol úsek po oboch stranách lemovaný kultivovanou zeleňou," vysvetlila Krajňáková.
Hradné bralo
Nielen zeleň, ale aj výhľad na hradné bralo trápi aktivistov. Podľa Vagača budovy ešte nemajú ani svoju finálnu výšku, no už je vidieť, že navždy zatienia masív hradného brala s Bratislavským hradom.
"Toto územie je pamiatkovou rezerváciou, kde sa mal zvoliť úplne iný, citlivejší a subtílnejší prístup urbanizácie. Platný územný plán dovoľuje v pamiatkovej rezervácii stavať iba do výšky troch až piatich poschodí. Taktiež predpisuje pre všetky výškové stavby nutnosť rešpektovať najvýznamnejšie diaľkové priehľady pre charakteristické identifikačné významové a orientačné vnímanie mesta, ako aj priehľady na historické a významové dominanty mesta, čo táto výstavba nerešpektuje," vymenúva Vagač. No investor tvrdí, že projekt výstavby novej štvrte Zuckermandel plne rešpektuje územný plán zóny. Objem stavieb i zastavanosť územia bude podľa investora nižšia, ako povoľuje územný plán.
"Projekt Zuckermandel sa v čase vyvíja a na základe požiadaviek odborníkov i verejnosti boli vykonané viaceré zmeny," tvrdí Krajňáková s tým, že niektoré objekty investor zmenšil a upravil aj výšku bloku C. "Urbanistický koncept zóny Zuckermandel citlivo vníma potrebu prepojenia nábrežia s hradným bralom, za týmto účelom boli architektami navrhnuté široké uličné priestranstvá od nábrežia smerom k hradnému bralu. Priestory majú viac ako 20 metrov a okrem samotnej komunikácie tak umožňujú umiestnenie chodníkov pre chodcov a cyklistov, ako aj stromoradie. Samotný hrad nebolo možné vidieť z tejto časti promenády ani pred začatím výstavby," reagovala na výhrady za investora Krajňáková.
