BRATISLAVA. Hoci je už niekoľko rokov známe, že má cez Bratislavu prechádzať ropovod, ešte stále nie je známe jeho presné trasovanie. V súvislosti s projektom ropovodu Bratislava Schwechat Pipeline (BSP) na to opätovne upozornili aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Nie ropovodu. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR tvrdí, že sa v súčasnosti pracuje na zapracovaní trasy do návrhu nového územného plánu mesta.
"Už od roku 2011 je známe, že ropovod bude prechádzať Bratislavou, doteraz však nikto, ani súčasné ministerstvo hospodárstva, nepredložil jeho presnú trasu," uviedol predseda OZ Nie ropovodu Miroslav Dragun. Poukázal na to, že za ten čas, čo sa začalo uvažovať o trasovaní cez Bratislavu, sa vymenili dve vlády, piati ministri hospodárstva, no konkrétne podklady stále chýbajú.
Hovorkyňa MH Miriam Žiaková vysvetlila zdržanie tým, že rozhodnutie o zásadnej zmene trasovania z roku 2011, na základe ktorého sa ropovod má vyhnúť oblasti Žitného ostrova, znamenalo takmer trojročnú prácu na príprave nového trasovania. Dodala, že súčasťou prípravy jednotlivých fáz projektu sú aj schvaľovacie procesy dotknutých samospráv, ktoré nemožno urýchliť, rýchlejšej realizácii nepomohla podľa Žiakovej ani snaha o spolitizovanie problému na komunálnej úrovni.
Pripomenula, že variant trasovania v rámci tzv. mestského koridoru bol vládou schválený a do územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zapracovaný v roku 2013, na základe výberu z 10 alternatívnych trás vedených v dvoch koridoroch.
"V súčasnosti prebiehajú práce na spracovávaní jednotlivých alternatív trasovania v rámci variantu 'mestský koridor' tak, aby boli podkladom pre rokovania s magistrátom hlavného mesta o zapracovaní trasy do návrhu nového územného plánu hlavného mesta, vysvetlila Žiaková. Očakáva intenzívnu komunikáciu so súčasným vedením bratislavského magistrátu. "Snahou kompetentných je, aby trasovanie ropovodu BSP bolo výsledkom konsenzu projektantov a realizátorov so samosprávou," zdôraznila Žiaková.
Upozornila ale tiež na to, že v prípade nekonštruktívneho postoja samosprávy k tomuto projektu "bez odborne erudovaných a opodstatnených argumentov" bude musieť vláda SR zvažovať všetky ďalšie dostupné nástroje v rámci legislatívy SR, ktoré by mohli napomôcť zrýchleniu procesu realizácie projektu. Odôvodnila to záväzkami SR vo vzťahu k tomuto projektu, pripravenosťou trasy na rakúskej strane i faktom, že Európska komisia zaradila BSP medzi strategické projekty v oblasti energetiky. "Nerealizácia tohto projektu by mala dopad na dôveryhodnosť krajiny, zníženie úrovne energetickej bezpečnosti, ale aj výpadok potenciálnych príjmov za objem tranzitu ropy," uzavrela Žiaková.
