SME
Pondelok, 2. október, 2023 | Meniny má Levoslav

Šarkana zdolalo tridsať okov vína

Odpradávna bola obec Prača okrem pestovania viniča a výroby vína známa a slávna tým, že dodávala Bratislave „prakovníkov“, vrhačov kamenných striel. Pračianski prakovníci veru neraz mali hlavnú zásluhu na tom, že nepriateľ ustúpil od mestských hradieb, ..


Pohľad na Roľnícku ulicu vo Vajnoroch. Podľa povesti tu kedysi bola studňa, ktorú obyvatelia Prače naplnili vínom, aby sa zbavili draka.

FOTO SME – PAVOL FUNTÁL

Odpradávna bola obec Prača okrem pestovania viniča a výroby vína známa a slávna tým, že dodávala Bratislave „prakovníkov“, vrhačov kamenných striel. Pračianski prakovníci veru neraz mali hlavnú zásluhu na tom, že nepriateľ ustúpil od mestských hradieb, doráňaný kamenným krupobitím alebo že nedobyl Bratislavský hrad.

Po boji sa prakovníci vracali ukonaní do rodnej Prače a ich prvá cesta viedla ku studni, čo stála uprostred dediny. Taká studňa to bola, že jediná stačila napájať celú obec a mala najchutnejšiu vodu v širokom okolí. Lenže prišlo nešťastie.

Do pračianskeho chotára sa naučila chodiť akási obluda. Raz spustošila košiar s ovcami, inokedy odvliekla junca alebo jalovičku. Najhoršie však bolo, že zakaždým vypila až do dna vodu zo studne. Veľa dní trvalo, kým sa zas naplnila.

Po treťom raze zvolal veliteľ družinu prakovníkov a vraví im: „Družiníci, nastal čas, keď sa musíme postaviť na obranu nášho majetku, a ktovie, či nie aj života.“ A určil stráže na každú hodinu dňa i noci. Po niekoľkých dňoch pribehol mladý vartár Matula. „Veliteľ, videl som ho!“ „Koho?“ „Netvora, veliteľ. Je to šarkan.“ „Tak rozprávaj!“ „Mal som tretiu stráž po polnoci, zrazu sa zdvihol vietor a vidím, že čosi letí oblohou. Podľa hlavy som spoznal, že je to šarkan.“

Dohodla sa družina na bojovom pláne. Vyčkajú šarkana pri studni a všetci naraz ho zasypú strelami. Jednostaj mali bojovú pohotovosť. Po vyše týždni sa zrazu zdvihol vietor a krídlatý netvor sa blížil k studni. A tu zrazu dopadlo na šarkana množstvo striel kamenných i kalených. Ale ten netvor mal telo pokryté hrubými šupinami a strely mu vôbec neublížili, iba čo ho nahnevali. Zasyčal šarkan, šibol dookola ohnivým dychom… a uletel. Vzbĺkli strechy chalúp a väčšina z nich vyhorela. Jedinú studňu vyčerpali až na samé dno. „Ten šarkan nás vykynoží ohňom, umorí hladom,“ horekovali ľudia.

Dedo Matula stál na dvore vedľa svojej zhorenej chalupy a rozmýšľal. Aspoň pivnice a prešovne nám všetkým ostali. Zrazu ho čosi napadlo. Zvolal na vnuka: „Zvolaj všetkých ľudí sem!“ Na Matulovom dvore sa zišla celá dedina. „Ľudia moji,“ vraví dedo „napadlo ma čosi!“ Šarkan si v noci neuhasil smäd, vyrušili ho naši prakovníci. Iste príde na druhú noc, lenže vody v nej niet. Čo keby sme mu ju naplnili vínom?“ Nastalo hrobové ticho. „A či vy viete, čo sa môže stať akejkoľvek beštii, ak vylôcha povedzme tridsať okovov vína?“ spýtal sa namiesto odpovede dedo Matula. Znovu hrobové ticho.

Po chvíli sa ozvalo: „To veru môže byť pravda! Ľudia, nanosme mu ho!“ Prúdmi liali do studne všetky druhy vín, od samorodáku a rizlingu až po ťažké korenené. „Aby ti potrhalo všetky vnútornosti!“ pridávali ľudia svoje požehnanie.

Tej noci sa strojili pozor dávať, ale nad ránom ich sklátil ťažký spánok. Zobudili sa na neslýchaný hurhaj a krik. Všetci utekali ozlomkrky ku studni. Ležal tam. Vyhasnuté oči ani mláky, driek a chvost meravý, hrubošupinatý a laby ako vahany. „Vylogal to víno do poslednej kvapky,“ nakúkali podaktorí do studne. „Dotiaľ slopal, pokiaľ sa na smrť neuslopal. Čo s ním spravíme?“

„Odvlečme ho do hory, nech si hora s ním poradí,“ vraví dedo Matula. Zapriahli chlapi šesť párov volov, odvliekli šarkana ďaleko do hory a tam ho zhodili do priepasti. Hora čoskoro zasypala šarkana lístím a matka zem ho časom k sebe prijala.

Od tej udalosti sa začalo na okolí povrávať, že Prača má nielen mocných bojovníkov, ešte mocnejšie víno, ale zo všetkého najmocnejší je jej vinársky um. Mesto Bratislava, ktorému bola Prača poddanskou obcou, začalo ju potom nazývať po nemecky Weinarn a slovenskí obyvatelia ju volali Vajnory. A toto meno si nesie bývalá obec až do dnešných čias.

JOZEF KOČI

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  2. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí
  3. Unikátny kamión Hladinka smeruje na Bielu noc do Bratislavy
  4. Mexiko, Keňa či Maurícius. Cestujte za top exotikou z Viedne
  5. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku!
  6. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa?
  7. Slováci hlásili v lete až o 35 % viac škôd než minulý rok
  8. Všetkým lepí pred voľbami
  1. Zubár rovná sa neznesiteľné utrpenie? Nemusí to tak byť
  2. Svetový deň srdca v Nemocnici AGEL Košice-Šaca
  3. List moruše bielej pomáha znižovať hladinu cukru v krvi
  4. Zlato z malého futbalu aj plážového volejbalu
  5. Vďaka Blue Berry™ si užívam život naplno!
  6. V sobotu môžete urobiť dobrú voľbu! Union víta nových poistencov
  7. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí
  8. Unikátny kamión Hladinka smeruje na Bielu noc do Bratislavy
  1. Umelá inteligencia už zajtra ovládne 5 miest na Slovensku! 23 068
  2. Všetkým lepí pred voľbami 13 401
  3. Ako si sporiť na dôchodok? Odpoveď vás možno prekvapí 8 938
  4. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 6 686
  5. Aké tajomstvá skrýva kancelária šéfveliteľa? 4 932
  6. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 4 748
  7. Mexiko, Keňa či Maurícius. Cestujte za top exotikou z Viedne 4 608
  8. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 4 571
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  2. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  3. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  4. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  6. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  7. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  8. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  1. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu... 84 251
  2. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 41 157
  3. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 28 879
  4. Michal Feik: Možno veriť predvolebným prieskumom? 27 550
  5. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 26 102
  6. Soňa Bulbeck: Umieráčik za Slovensko 19 730
  7. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď 15 799
  8. Ján Valchár: Načo je Rusku Sevastopol? 7 740
  1. Jiří Ščobák: V parlamentě jsou mimochodem také dva poslanci Za ľudí
  2. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  6. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  7. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
SkryťZatvoriť reklamu