Radoslav Šimon Mladý slovenský reprezentant v plnom nasadení (vľavo). FOTO - ARCHÍV
iu I. Horvátha. „Obaja moji rodičia športovali, mama dokonca robila džudo. Skúšal som to s basketbalom, hokejom i futbalom. Najprv som chcel iba začať cvičiť v posilňovni, no naštartoval ma jeden boxerský zápas v televízii a tak som hľadal, aké sú v Bratislave možnosti,“ zaspomínal si na úplné začiatky svojej kariéry Radoslav Šimon. „V ringu hrá každý sám za seba a tam sa ukáže, ako kto tvrdo trénuje. To sa mi na boxe páči.“
Box a štúdium ruka v ruke
Jeho prvé kroky viedli do klubu ŠKP Bratislava. Mal vtedy necelých trinásť rokov. V tej dobe však z ŠKP odchádzal tréner Martin Straszer, ktorý zakladal svoj vlastný tím Box klub Slovakia. „Navrhol mi, aby som to skúsil s ním a ja som pristal. V tréningovom stane v telocvični v Podunajských Biskupiciach sa mi páčilo a sadol mi aj kolektív.“ Tréner Straszer z neho vychoval slovenského juniorského reprezentanta, ale hlavne boxera, pred ktorým utekali súperi do iných hmotnostných kategórií.
Od začiatku roka Rado zmenil klub. Prestúpil do ŠKP, trénuje v Petržalke a získal tak pre seba čas, ktorý strácal každodenným cestovaním z Petržalky, kde býva, do Podunajských Biskupíc. „Po strednej škole chcem ísť študovať medicínu, právo alebo psychológiu, treba sa aj učiť. Takto je to výhodnejšie,“ vysvetľuje.
Už vie, ako chutí knokaut
Popri majstrovských slovenských tituloch v uplynulých dvoch rokoch v kategórii kadetov Rado reprezentoval Slovensko na juniorských majstrovstvách sveta v Maďarsku, kde však prehral v 1. kole s neskorším víťazom. Všetko si vynahradil na vlaňajšom októbrovom Turnaji olympijských nádejí v Ústí nad Labem. Porazil majstra Čiech, Nemecka i Poľska a zvíťazil. „Úspech bol o to väčší, že som bojoval s ťažšími súpermi v kategórii do 81 kg. Mojou obvyklou je kategória do 75 kilogramov,“ hovorí boxer, ktorý má na svojom konte celkom 50 zápasov, z toho iba 13 prehral. Posledných 21 duelov v rade za sebou odchádzal z ringu ako víťaz. „Všetko je relatívne. Aj ja som už bol knokautovaný. Pred očami som mal tmu a bol som úplne mimo. Povedal som si, tak to konečne prišlo. Už viem, ako chutí knokaut. Uterák, ktorý predčasne končí zápas, mi však do ringu ešte nemuseli hodiť.“
PROKOP SLOVÁČEK
