49% účasťou, uviedol to poslanec a predseda dopravnej komisie kraja Roman Filistein.
V prvej potransformačnej etape by sa na podnikaní Letiska Bratislava, a. s., zúčastňoval pravdepodobne ako majoritný akcionár štát, pričom svoj podiel by získala i Bratislava. Až druhá etapa by mala priniesť vstup strategického investora do spoločnosti. Záujem Letiska Viedeň o užšiu spoluprácu s bratislavským letiskom prezentoval riaditeľ oddelenia strategického plánovania Friedrich Lehr. Spolupráca by mohla spočívať v prevzatí časti bratislavského letiska alebo v získaní koncesie na jeho prevádzku. Vzájomné partnerstvo by podľa neho umožnilo vyrovnanie dopravnej špičky medzi oboma letiskami, ale aj optimalizáciu nákladov či redukciu príplatkov.
Letisko Viedeň zopakovalo presvedčenie, že nákladná (kargo) preprava preň nepredstavuje ťažiskovú činnosť. Nákladným uzlom by sa tak mohol stať jeho slovenský partner, hoci na to ešte nemá dostatočné predpoklady. Konečné rozhodnutie ohľadom spôsobu transformácie zatiaľ nepadlo.
Ako príklad môže poslúžiť práve viedenské letisko. To v súčasnosti ovláda zo 60% súkromný kapitál, z toho 10% pripadá na nadáciu zamestnancov. Rovnaký podiel (20%) vlastní kraj Dolné Rakúsko a mesto Viedeň.
V roku 1992 bol pritom podiel súkromného kapitálu len 27%, štát vlastnil 36,5% a kraj a mesto disponovali každý po 18,25%. „S rastom prevádzkových výkonov letiska sa menila i jeho podielnická štruktúra,“ vysvetlil F. Lehr. Rozhodnutie vo veci akcionárskych podielov bude predmetom rozhodovania na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií až po prijatí základných pravidiel transformácie Slovenskej správy letísk vládou.
Letisko Milana Rastislava Štefánika prepravilo vlani 368 203 cestujúcich. V porovnaní s predminulým rokom, keď ich počet dosiahol 293 326, to predstavuje nárast o 26%. Do budúcnosti by sa táto bilancia mohla zlepšiť, nakoľko, ako prezradil riaditeľ letiska Jaroslav Mach, rokovania o vstupe na slovenský letecký trh prebiehajú v súčasnosti napríklad s írskymi aerolíniami Ryanair. (tasr)
