Spaľovňa odpadu vo Vlčom hrdle je po rekonštrukcii opäť naplno v prevádzke. Kolaudačné rozhodnutie dostala tri dni pred koncom minulého roka.
„Je to najväčšia ekologická stavba na Slovensku za posledných vari 25 rokov,“ povedal hovorca spoločnosti OLO Ladislav Štibrányi. Na Slovensku je viacero spaľovní odpadu, ale iba dve spaľujú komunálny odpad. Druhá je v Košiciach.
Nová technológia v spaľovni umožňuje zachytávanie nebezpečných splodín – jedovatých furánov, dioxínov a toxických ťažkých kovov. „Čistenie spalín vyhovuje nielen našim, ale aj oveľa prísnejším európskym normám, ktoré u nás zatiaľ neplatia,“ povedal hovorca.
Nové kotly tiež spracúvajú teplo, ktoré vzniká pri spaľovaní, na paru. Turbína ju potom premieňa na elektrickú energiu, ktorá sa bude dodávať do miestnej siete. To je rozdiel napríklad od viedenskej spaľovne, ktorá teplo využíva na vykurovanie mesta, podobne ako škandinávske štáty. „Naša spaľovňa je od obytných domov príliš ďaleko na to, aby bol dovoz tepla do domácností efektívny,“ povedal Štibrányi. Dodal, že OLO už pripravuje zmluvu so Západoslovenskými energetickými závodmi, neskôr budú rokovať so správcom siete.
Kapacita spaľovne 134 000 ton ročne prekračuje potreby hlavného mesta. Bratislavčania zvyčajne vyprodukujú 112 000 až 117 000 ton komunálneho odpadu. Pre Bratislavu by bolo efektívne, keby do spaľovne privážali komunálny odpad aj okolité dediny.
OLO si na rekonštrukciu zobralo pôžičku od konzorcia bánk, garantom splácania je mesto. Ako povedal Štibrányi, ktorý je aj členom predstavenstva OLO, pôžičku 100 miliónov mariek vybavovali dva roky. Z tejto sumy zhruba 25 miliónov mariek poskytla Európska investičná banka (EIB). „Predtým ako nám ju poskytla, urobila komplexný audit projektu vrátane kontroly na mieste. Ostatné banky uvoľnili peniaze až po jej súhlase,“ povedal Štibrányi. EIB i ostatné banky budú spaľovňu monitorovať ďalších desať rokov.
Odpad zo spaľovania vyváža OLO na skládku, jeho objem je však troj– až päťnásobne menší.
JANA MARTINKOVÁ
