Mimovládna organizácia preto v spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) a Štátnou ochranou prírody SR vypracovala projekt na záchranu Devínskej Kobyly, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie a ministerstva životného prostredia.
BRATISLAVA. Prírodnému bohatstvu Devínskej Kobyly v Bratislave hrozí zánik. Tvrdia to ochranári, podľa ktorých ho ohrozujú šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny a chýbajúce hospodárenie. Tento nepriaznivý stav sa preto rozhodli riešiť.
"Za posledných 50 rokov sme stratili takmer dve tretiny vzácnych a v Európe jedinečných stepí, mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov z lokality vymizli, alebo pomaly vymierajú," tvrdí riaditeľ mimovládnej organizácie Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie (IAE) Ján Šeffer. Posledné zvyšky stepí totiž pohlcujú kríky a stromy. Podľa ochranárov mnohé z nich nie sú pôvodné a niektoré boli v rezervácii zámerne vysadené v minulom storočí. Vzácne orchidey, poniklece, hlaváčiky či teplomilný hmyz tak nenachádzajú v tieni kríkov miesto pre život a ich počty z roka na rok klesajú.
Rozmanitá príroda Devínskej Kobyly je pritom výsledkom stáročí tradičného obhospodarovania. "Stepi za svoj nelesný charakter vďačia pastve, ktorá v území prebiehala intenzívne až do 60. rokov 20. storočia. Keď územie získalo legislatívnu ochranu, bola v ňom pastva zakázaná a otvorené stráne začali postupne zarastať," povedala Monika Chrenková z Daphne - IAE.
Mimovládna organizácia preto v spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) a Štátnou ochranou prírody SR vypracovala projekt na záchranu Devínskej Kobyly, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie a ministerstva životného prostredia. Hlavným cieľom projektu je odstrániť náletové dreviny na lúkach v rezervácii a zachrániť unikátne stepné spoločenstvá na ploche 58 hektárov. Má isť pritom o doteraz najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku.
"Pri odstraňovaní drevín sa prioritne sústreďujeme na nepôvodné druhy ako agát biely, jaseň mannový, borovica čierna, prípadne dreviny, ktoré svojím rastom príliš zatieňujú cenné stepné lokality. Sú to napríklad hloh a trnka," vysvetlil Šeffer. Ako dodal, v území chcú však ponechať pôvodné neagresívne druhy ako dub plstnatý, čerešňa mahalebková a drieň obyčajný.
Devínska Kobyla je prírodným skvostom v celoeurópskom meradle a taktiež obľúbeným oddychovým miestom mnohých Bratislavčanov. Je jednou z najnavštevovanejších turistických lokalít hlavného mesta.
