
Angels Cheerleaders priamo v akcii. Bratislavské roztlieskavačky sú na zápasoch hokejistov Slovana ako doma. Na konečný efekt však potrebujú veľa hodín tréningu. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Angels Cheerleaders, čiže Anjelské roztlieskavačky majú za sebou už osem rokov existencie. Najčastejšie ich možno stretnúť na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu počas extraligových zápasov Slovana. „Divákov sa pokúšame dostať do dobrej nálady a vytvoriť tak športovú atmosféru,“ povedala zakladateľka dievčenského tímu Dagmar Vavrušková. Okrem hokeja vystupujú aj na futbale, no objavia sa všade tam, kde si ich služby objednajú. Boli prvým súborom roztlieskavačiek na Slovensku. V súčasnosti má tím 40 dievčat vo veku od 15 do 20 rokov a ich trénerka by privítala nové, prevažne staršie členky.

Než sa dievčatám podarí vytvoriť nejaký synchrónny pohyb, chvíľu to trvá. Na tréning využívajú telocvičňu Základnej školy na Tupolevovej ulici v Petržalke. FOTO SME – AUTOR
V Amerike sa tým živia
Dievčatá počas zápasu držia v rukách pompony, ktoré zvýrazňujú pohyb rúk. Oblečené sú vo farbách klubu či firmy, pre ktorú momentálne pracujú. Najvýstižnejšou časťou odevu je suknička. „Čím je kratšia, tým lepšie,“ dodáva Vavrušková. Oblečenie nie je lacná záležitosť a kompletne odetá roztlieskavačka môže vyjsť aj na 4 000 korún. „Pomáhame si, ako vieme. Na hokeji je to fajn, pretože dresy nám dal Slovan, ostatné odevy jeden zo sponzorov klubu. Vyrobili sme si vlastné pompony, ktoré nás vyšli na štyristo korún. Dovozové stoja približne dve tisícky.“
Amerika je kolískou cheerleadersu a ženy, ktoré sa mu venujú, sa dokážu týmto spôsobom aj uživiť. Dievčatá tam však začínajú už od šiestich rokov. Každá z nich, ktorá sa dostane do nejakého klubu NHL či NBA, je už osobnosťou. Na Slovensku sú akcie platené. „Ako vreckové či na niektoré časti odevu to kočkám postačuje. Tieto baby to nerobia pre peniaze, ale pre radosť,“ odpovedala 26-ročná Bratislavčanka na otázku, koľko za vystúpenie dostanú. So svojím tímom by si však trúfla aj na zápas NHL. „Jediné, na čo by možno neboli domáci zvyknutí, je vek našich mladých dievčat,“ dodala s úsmevom.
Najdôležitejšie sú záchranárky
V rôznych variáciách sa vyskytuje mnoho riskantných akrobatických prvkov. Preto sú za najdôležitejšie osoby považované záchranárky, ktoré sú súčasťou skupiny. „Záchranárky slúžia na tlmenie dopadu a odchyt padajúceho.“
Ak vás oslovila práca roztlieskavačiek, môžete sa prísť pozrieť na tréning každý pondelok, stredu a piatok v čase od 16.30 do 18.00 do telocvične Základnej školy na Tupolevovej ulici v Petržalke.
anketa
Na jednom z tréningov sme sa dievčat spýtali na otázky:
1 – Prečo sa rozhodli pre roztlieskavanie?
2 – Či ich dokáže nahnevať nepríjemná poznámka fanúšika?
Linda Gregáňová, 17 rokov:
1 – Na jednom podujatí som videla vystúpenie dievčat a tak som sa rozhodla vyskúšať to. Prišla som na tréning a zostala som dodnes.
2 – Radšej si to nevšímam. Ignorujem podobné indivíduá.
Michaela Mošovská, 18 rokov:
1 – Od útleho veku som sa venovala tancu – hip-hopu. Moja kamarátka tu už pôsobila, a keďže som chcela vyskúšať niečo nové, doviedla ma na tréning.
2 – Mne sa to zatiaľ nestalo. Snažila by som sa to prepočuť.
Katarína Maráková, 18 rokov:
1 – Ja som v tíme takmer od začiatku. V tom čase sme sa ešte venovali tancu. Až neskôr sme prešli na roztlieskavačky.
2 – Ak niečo povedia, verím, že to nemyslia vážne, no niekedy sa na tom aj my dobre pobavíme. Z vlastnej skúsenosti viem, že ohlasy sú skôr kladné.
Autor: Miroslav Hýlek