Capoeire sa začína venovať aj na Slovensku čoraz viac ľudí. Okrem tradičných prvkov bojového umenia je jej súčasťou aj jednoduchá akrobacia a neodmysliteľne k nej patria aj hudobníci (v pozadí), ktorí zápas dvoch bojovníkov sprevádzajú na rytmických nástrojoch. FOTO – ARCHÍV KLUBU
V malej telocvični gymnastickej haly Interu sa tréning začal ako v každom inom športe. Rozcvičku vystriedala jednoduchá akrobacia a posilňovacie cvičenia. Potom tréner pustil hudbu a všetci sa spoločne rozhojdali v jej rytme. Neskôr si všetci posadali do kruhu, hudobníci začali hrať, ostatní spievať a tlieskať. Rytmus sa zrýchľoval, bojovníci v kruhu sa pri imaginárnom zápase pravidelne striedali. Hrali capoeiru.
Bojové umenie s koreňmi v Afrike
Capoeira je brazílske bojové umenie so silnými koreňmi v Afrike. To sa odráža najmä v hudbe, ktorá je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Nezastrešuje ho žiadna medzinárodná federácia, ktorá by vytýčila presné pravidlá. Každý mestre (majster) má svoj vlastný štýl a filozofiu, ktorú odovzdáva svojim žiakom. Aj preto dnes existuje veľa štýlov, z ktorých je najznámejší breakdance. „Capoeiru na Slovensku prvý raz prezentoval pred tromi rokmi Fredy Ayisi. V Bratislave sa cvičí rok a rozširuje sa už na celé Slovensko,“ povedal nám Juraj Prerovský, jeden z inštruktorov klubu Capoeira Bratislava. Jeho členovia sa v malej telocvični gymnastickej haly Interu stretávajú každý pondelok, stredu a piatok od 18.30 a počas víkendov cvičia najlepší s brazílskym lektorom, ktorý pracuje vo Viedni.
Ginga dáva capoeire tanečný nádych
Všetky pohyby v tomto bojovom umení vychádzajú z gingy (vyslov džinga), čo po portugalsky znamená kolísať sa, pohojdávať sa. Je to pohyb zo strany na stranu, ktorý slúži na zmätenie protivníka a dodáva tomuto umeniu tanečný nádych. Capoeira sa hrá v kruhu nazvanom roda. Hra sa začne, keď dvaja bojovníci vstúpia do kruhu a začnú gingu, z ktorej vychádzajú jednotlivé útoky alebo obranné postoje. Ich súboj sprevádza rytmická hudba, ktorú obstaráva jednoduchý strunový nástroj berimbau (podobá sa na luk), atabaque (bubon) a pandeiro (tamburína). Rozdielny rytmus diktuje typ a tempo hry. Ostatní sedia alebo stoja v kruhu, tlieskajú do rytmu a po portugalsky spievajú. „Tento prvok je mimoriadne emotívny. Keď sa stretnú hráči z rôznych kútov sveta a všetci v kruhu spievajú, doslova cítiť, ako medzi nimi prúdi energia. Ako sa rytmus zrýchľuje, bojovníci sa dostávajú akoby do tranzu,“ dodáva Juraj Prerovský.
Aj boj môže byť diskusiou
Zápas dvoch súperov je predstieraným bojom, hrou založenou na improvizácii s prísnymi rituálnymi pravidlami. Okrem základných pohybov, ktorými sú ginga, au (premet bokom) a negativa (obranný postoj blízko pri zemi), sa techniky delia na útočné a obranné. Typické sú oblúkové kopy (po otočke i bez nej), ktoré sú veľmi silné. V obranných technikách sa údery neblokujú, každý z bojovníkov sa im snaží vyhnúť.
„Boj súperov je vlastne diskusiou. Útok je výzvou, protiútok odpoveďou. Je na hráčoch, kto pravidlo poruší a zaútočí dvakrát za sebou. U skúsenejších hráčov prakticky nie je možné rozlíšiť, kedy sa hra stáva bojom a kedy sa súperi iba predvádzajú publiku,“ dodal Rastislav Bahurinský, prezident klubu Capoeira Bratislava.
Podrobnejšie informácie o tomto bojovom umení nájdete aj na stránke www.capoeira.sk.
PROKOP SLOVÁČEK
