Jednej z najlepších bikrosárok Európy sa na bikrose najviac páčia skoky cez terénne nerovnosti. Napriek tomu vraví, že ju extrémne disciplíny na bicykloch vôbec nelákajú. Nemôže si dovoliť riskovať zranenie.
FOTO – ARCHÍV DP
Dagmar Poláková:“Okrem bikrosu ma lákali aj horské bicykle či dráhová cyklistika, ale ťažko by som časovo dokázala skombinovať viac športov.“
Patrí medzi najlepšie európske bikrosárky, hoci na Slovensku nepatrí do spoločnosti mediálne známych športovcov. Bikros jazdí jedenástu sezónu. Je poloprofesionálka, ktorá si na svoj šport zarába ako inštruktorka v posilňovni, kde sa zároveň pripravuje počas zimnej sezóny. Reč je o 22-ročnej Dagmar Polákovej, členke Kaktus Bike Petržalka. „Na bikrose ma najviac bavia skoky, na dráhe ma dopredu poháňa túžba byť najlepšia. Extrémne disciplíny na bicykloch ma príliš nepriťahujú. Nechcem riskovať zranenie.“
Začiatky na požičanom bicykli
Dagmar začínala s bikrosom v jedenástich rokoch v Eláne Petržalka. Bicyklovať sa vedela, no nemala vlastný bicykel. „Bývala som dvadsať metrov od petržalskej dráhy. Sledovala som chlapcov pri tréningu a raz som na požičanom klubovom bicykli vyhrala náborové preteky. Neskôr som dostala svoj a moja bikrosová kariéra sa mohla začať.“
Ťažké začiatky Dagmar obišli, hneď na svojich prvých majstrovstvách Európy po necelom roku jazdenia získala bronz. Odvtedy v Európskom pohári (seriál 10 pretekov) neskončila horšie, ako na treťom mieste.
Tréning v každom počasí
Aj poloprofesionálny jazdec musí počas sezóny zvládnuť okolo päťdesiatky pretekov. Základom je dobrá zimná príprava. „Tréningový plán mi na mieru zostavuje jeden holanský odborník, osobného trénera nemám. Bikrosár musí mať silné nohy a dobrú kondičku. Tréning obsahuje cvičenia na vytrvalosť, výbušnosť a na silu dolných a horných končatín. Asi najdôležitejšie sú šprinty na bicykli. Jazdí sa za každého počasia, aj na snehu. Ak sa už vôbec nedá, dostane sa ku slovu trenažér.“
Dagmar Polákovej uplynulá sezóna vyšla. V desaťkolovom seriáli majstrovstiev Európy skončila na druhom mieste, a rovnakú pozíciu si vybojovala aj v šesťkolovom Európskom pohári. „Už koncom marca nás v Čechách čakajú otváracie preteky novej sezóny a potom v apríli prvé dve kolá seriálu majstrovstiev Európy.“
Typické problémy malých športov
Bikros vznikol v Amerike a k nám sa dostal pred osemnástimi rokmi. Slovenskí jazdci sú špičkou iba v Európe, v zámorí by sa medzi profesionálmi len veľmi ťažko presadili. Chýba nám široká členská základňa a dobré dráhy. V Bratislave máme síce tri, no ich profil sa dlhé roky nemení. Väčšina jazdcov ich dokonale pozná, preto sa nemajú ako zlepšovať. Na Slovensku chýba literatúra s modernými poznatkami o metodike tréningu. Problematická je aj možnosť štúdia trénerstva bikrosu na FTVŠ UK a tak ako v iných malých športoch bikros držia väčšinou nad vodou iba peniaze rodičov.
PROKOP SLOVÁČEK
Bikros vznikol na konci šesťdesiatych rokov v Kalifornii. Podľa svojich vzorov začali chlapci jazdiť na bicykloch a napodobňovať štýl a spôsob jazdy svojich idolov na motocykloch. Jazdili v teréne i po motokrosových tratiach s prekážkami. Do Európy sa bikros dostal v roku 1978.
Na Slovensku sa jazdí od roku 1984. Postupne pribúdali špeciálne dráhy. Sú z udupanej hliny, betónu či asfaltu. Dráha má od 400 do 450 metrov (niekedy aj viac). Na trati bývajú dve až štyri zákruty a niekoľko rôzne náročných terénnych prekážok. Tie pretekári buď kopírujú alebo preskočia. Bicykle sú očividne menšie ako horské. V disciplíne cruiser sa používajú väčšie kolesá a tak má bicykel porovnateľné parametre s horským. Cena takýchto špeciálnych strojov je od 45 tisíc vyššie.
