Bolo to tak aj v Ružinove, konkrétne na Ostredkoch na Obežnej ulici. Byty predával pracovník miestneho úradu, ktorý vytvoril na tento účel firmu. Zrejme v snahe stihnúť toho čo najviac, nepripúšťal žiadne „ale“ od potenciálnych majiteľov bytov. Úradovanie okolo predaja našich bytov trvalo zhruba do polovice novembra 1997. Od tých čias – je to už päť rokov – sa usilujeme dostať odpoveď na naše „ale“.
Obežná ulica je fakticky jeden dom s deviatimi bránami. Génius architekt predelil tento dom v jednej tretine podchodom širokým asi 15 metrov s plochou 229 m2. Tento podchod napriek zákazovým dopravným značkám používajú osobné i nákladné autá, čím otravujú život majiteľom dotknutých bytov. Za pozemok tohto podchodu sme museli zaplatiť plnú sumu. Keď sme na toto pri predaji upozorňovali, dotyčný s nami o tom nechcel hovoriť. Mne osobne povedal, že ak budeme zdržovať predaj, neuzavrie s nami kúpnu zmluvu. Nevzdali sme sa, písali sme listy – vtedajšiemu starostovi Volekovi, terajšiemu starostovi Kubovičovi, poslankyni Ružinova pani Bujnovej. Odpoveď sme nedostali.
Obrátili sme sa ešte na magistrát, ktorý naše argumenty uznal a zároveň načrtol aj možnú dopravnú situáciu, ktorá by vznikla po uzavretí podchodu pre autá (nie pre chodcov). Upozornili nás, že výdaje na stĺpiky a dopravné značky máme zaplatiť.
A vznikol ďalší problém. Hoci máme dobré a prosperujúce správcovstvo a dostačujúci fond opráv, sú tu nekonečné ťahanice okolo financovania – ide asi o 13 tisíc korún. Obyvateľom totiž nie je jasná jedna vec. Majú zo svojich vrecák platiť dopravné značky?
(Meno a adresa čiateľky je v redakcii.)
