BRATISLAVA. Diskusia o ochrane starovekých nálezov na severnej terase Bratislavského hradu by sa možno vôbec neviedla, ak by hneď na začiatku nebola precízna práca pamiatkarov, ktorí identifikovali archeologické nálezy ako pozostatky keltsko-rímskeho obdobia. V rámci súčasnej diskusie o ochrane a prezentácii archeologických nálezov na Bratislavskom hrade to aj na základe záverov odborného grémia zdôraznil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ)v Bratislave Peter Jurkovič.
"Predchádzajúce archeologické výskumy v minulosti staroveké nálezy nezistili. Ich starostlivú identifikáciu vykonali pamiatkari až pri terajších prácach v areáli hradu," uviedol Jurkovič.
Ocenením práce pamiatkarov a zároveň aj najlepšou odpoveďou na ich kritiku zo strany aktivistov sú podľa Jurkoviča závery odborného grémia a názory zahraničných archeológov, ktorí hodnotili postup prác pri výskume a ochrane nálezov. "Odborné grémium sa zhodlo, že opatrenia, ktoré na zabezpečenie ochrany nálezov prijal Krajský pamiatkový úrad v Bratislave, sú dostatočné," zdôraznil Jurkovič. "A hoci grémium odporúča urobiť prezentáciu všetkých nálezov formou krycích stavieb tak, ako to bolo v projekte v podstatnom rozsahu zapracované, zahraniční archeológovia nenamietali proti postupu zasypania jedného z nálezov a jeho priemetu v teréne," uviedol Jurkovič.
Členovia grémia, ktoré tvorili archeológovia, architekti, reštaurátori a pamiatkari, sa počas diskusie 17. marca zhodli na tom, že archeologický výskum na severnej terase Bratislavského hradu bol po odbornej stránke vykonaný v poriadku. V prípade ochrany pamiatok navrhujú, aby sa k doterajším opatreniam, ktorých rozsah ani účinnosť nespochybnili, pridali ďalšie oplotenie nálezov, zamedzenie vstupu ťažkých mechanizmov či skladovania stavebných materiálov.
Odborníci sa zhodli na potrebe urýchleného zreštaurovania nálezov. Naopak, k spoločnému návrhu na využitie podzemného objektu nedospeli. Nechcú však, aby stavebná jama zostala prázdna.
